125 rokov ŠKODA AUTO: Zásadné premeny

Strojného zámočníka Václava Laurina a o tri roky mladšieho kníhkupca Václava Klementa spojila vášeň pre cyklistiku a túžba ponúknuť vlastný bicykel z najlepších dostupných materiálov, kvalitný, trvanlivý a pritom cenovo dostupný. Začínali pred Vianocami 1895 v malej dielni s piatimi ľuďmi, o rok neskôr už ponúkali päť modelov bicyklov SLAVIA, ktoré vyrábalo 21 zamestnancov. To bol však len začiatok veľkého počtu nových modelov a služieb zákazníkom, ktoré mali onedlho nasledovať.

Mladoboleslaváci sa neuspokojili so širokou ponukou bicyklov, siahajúcou od modelov pre deti cez ženské bicykle po tandemy, bicyklov s kolesami poháňanými reťazou alebo hriadeľom, prípadne osobných a nákladných trojkoliek. Silu svalov na nohách zapierajúcich sa do pedálov nahradil v roku 1899 kompaktný benzínový motor. Nebol by to talentovaný technik Laurin, aby starostlivým skúšaním nevynašiel ideálnu polohu pohonnej jednotky v spodnej časti rámu. Hneď na úvod si zákazníci mohli vyberať z dvoch prevedení s výkonom 0,9 kW alebo 1,3 kW.

Na vrchole motocyklovej éry značky LAURIN & KLEMENT prichádza ďalšia, pre firmu doslova revolučná zmena – automobil vlastnej konštrukcie. Ľahká a svižná novinka menom L&K VOITURETTE A uháňala s litrovým dvojvalcom až štyridsiatkou a podobne, ako jej motocyklový predchodca, sa dobre predávala doma aj v zahraničí. Čoskoro mali konštruktéri firmy pripravený radový štvorvalec aj luxusný osemvalec, laurinky dobývali jeden športový a komerčný úspech za druhým a mladoboleslavská značka sa vypracovala na najväčšiu automobilku rakúsko-uhorskej monarchie. Podobne, ako pri motocykloch, sa aj v prípade automobilov spoliehala predovšetkým na vlastný vývoj.

Po dvoch dekádach expanzie bola mladoboleslavská automobilka konfrontovaná s otrasmi prvej svetovej vojny a rozpadom tradičných trhov, vrátane domáceho: ten sa z rakúsko-uhorskej monarchie s 53 miliónmi ľudí scvrkol na Československú republiku s pätinovou populáciou. Výrobu v továrni naviac ochromil požiar. To všetko viedlo k rozhodnutiu spojiť sily so silným strategickým partnerom. Spoločnosť LAURIN & KLEMENT ho našla v jednom z najvýznamnejších strojárenských a zbrojárenských podnikov Európy, v plzenskom gigantovi Škoda s podporou francúzskych vlastníkov. Vzniklo obojstranne výhodné partnerstvo, okrídlený šíp v logu symbolizoval rýchlosť a pokrok – čo sa k automobilom z Mladej Boleslavi výborne hodilo..

V Mladej  Boleslavi boli v rokoch 1927 až 1929 položené základy efektívnej hromadnej výroby na páse, ťažiace z výhod štandardizácie, vzájomnej zameniteľnosti súčiastok medzi jednotlivými vozidlami a špecializácie zamestnancov na konkrétny pracovný úkon. Najmodernejšia linka v Československu sa inšpirovala v USA a bola určená pre novú generáciu automobilov ŠKODA. Rozbehla sa krátko pred vypuknutím svetovej hospodárskej krízy. Predvídavá a dôsledná transformácia podniku zabránila kolapsu, ktorý postihol celý rad automobilových konkurentov. Po niekoľkých rokoch ŠKODA vyšla z krízy dokonca posilnená.

Po zásadnej modernizácii výrobnej technológie, umožňujúcej zvýšiť kapacitu továrne a zhospodárniť jej prevádzku, logicky nasledoval ďalší krok: vývoj celkom novej generácie automobilov. Vďaka ich progresívnej konštrukcii sa podarilo výrazne znížiť hmotnosť vozidiel, čo okrem úspor na materiáli až o niekoľko stoviek kilogramov prinieslo aj ďalšie výhody v podobe nižšej spotreby paliva, lepších cien, pomalšieho opotrebovania pneumatík a lepšej dynamiky jazdy. Základom rodiny vozidiel ŠKODA POPULAR, RAPID, FAVORIT a SUPERB sa stal centrálny chrbticový nosník podvozku, nahradzujúci konvenčný obdĺžnikový rám, pripomínajúci rebrík naležato. Tuhé nápravy, kvôli ktorým kolesá na nerovnostiach odskakovali, ustúpili nezávislému zaveseniu, riešeniu štandardne používanému aj pri najlacnejšom modeli značky.

Mladoboleslavská automobilka sa už na začiatku storočia stala akciovou spoločnosťou, čo znamenalo príliv finančných prostriedkov na investície umožňujúce rozvoj firmy. Po skončení druhej svetovej vojny však v Československu – podobne ako v rade ďalších európskych štátov – prišlo k zoštátneniu veľkých priemyselných, finančných a ďalších spoločností. Okrem toho sa pristúpilo k premenovaniu firmy. Automobilka niesla od 1. januára 1946 oficiálne označenie AZNP, vtedy Automobilové závody, národný podnik. O investíciách, výrobnom programe, cenovej politike a ďalších kľúčových aspektoch jej činnosti, začali autoritatívne rozhodovať štátne orgány.

V lete 1952 nastala jedna z najzásadnejších zmien vo výrobnej technológii AZNP, odbúravajúcej dôležitú prekážku na ceste k zavedeniu skutočnej veľkosériovej produkcie. Po takmer polstoročí odzvonilo stolárom, ktorých hlavnou pracovnou náplňou bola príprava výdrevy, takže nosnej kostry karosérie. Celokovová konštrukcia, zvar plechových výliskov, sa prvýkrát uplatnila u modelov ŠKODA 1200 a išlo o zavŕšenie intenzívneho štvorročného vývoja. Zároveň sa pristúpilo k pontónovému vonkajšiemu tvaru karosérie s integrovanými blatníkmi a širším interiérom ako dovtedy. Po osobných vozidlách nasledovali ľahké úžitkové verzie, vrátane typických sanitných prevedení zo závodu Kvasiny.

V marci 1964 bola v Mladej Boleslavi slávnostne predstavená nová časť výrobného závodu, vybavená modernými technológiami a umožňujúca podstatne zvýšiť ročný objem produkcie z doterajších zhruba 40 000 vozidiel na 100 000 a viac. Od základu sa však premenil taktiež samotný produkt. Klasické riešenie s motorom vpredu a pohonom zadných kolies dlhým hriadeľom ustúpilo u celkom nového vozidla viac kompaktnejšiemu, jednoduchšiemu a ľahšiemu riešeniu „všetko vzadu“. Priestor pod prednou kapotou tak mohol byť využitý pre batožinu, väčšie zaťaženie poháňaných kolies prišlo vhod napríklad pri vychádzaní zasneženého svahu: zrodila sa ŠKODA 1000 MB, pričom koncepcia s motorom vzadu sa vo výrobe udržala až do roku 1990.

Rok 1987 priniesol revolučnú zmenu v histórii podniku. Nový model FAVORIT moderným poňatím vyhovoval požiadavkám zákazníkov aj na najnáročnejších trhoch. Motor s prevodovkou bol pri predných riadených a poháňaných kolách, čo zodpovedalo moderným trendom. Naviac sa otvárala perspektíva rozšírenia ponuky o väčší počet karosárskych verzií a eventuálne aj motorov. Priekopníkom celkom novej generácie automobilov ŠKODA sa stal hatchback FAVORIT, nasledovaný kombi FORMAN a úžitkovým prevedením PICK-UP. Išlo o výsledok vlastného vývoja, s účelovým využitím služieb špecializovaných spolupracujúcich firiem, vrátane automobilky Porsche alebo dizajnového štúdia Bertone.

Pád železnej opony v roku 1989 priniesol zásadné spoločenské zmeny, centrálne riadené československé hospodárstvo sa stalo minulosťou. Odštartoval náročný proces privatizácie. Štát, čoby vlastník, v prvej fáze pristúpil k transformácii podniku na akciovú spoločnosť, pre ktorú hľadal silného strategického partnera. Najvýhodnejšiu ponuku, garantujúcu zachovanie tradičnej českej značky ŠKODA aj s vlastným vývojovým oddelením, predložila spoločnosť Volkswagen, v tej dobe najväčší výrobca automobilov v Európe. Zmluva bola napokon podpísaná 16. apríla 1991. Počas ďalších deviatich rokov koncern Volkswagen navýšil svoj podiel až na terajších 100 %. Tou dobou už ŠKODA AUTO vyrábala viac ako 2,5 násobok objemu produkcie z éry pred privatizáciou.

Rastúcej obľube športovo-úžitkových automobilov, známych pod anglickou skratkou SUV, vyšla ŠKODA v ústrety mimoriadne vydareným modelom YETI. Konštrukčne vychádzal z obľúbenej rady OCTAVIA, presnejšie zo zvýšeného outdoorového prevedenia OCTAVIA SCOUT, na ktorého podvozkovej platforme toto „esúvéčko“ na jar 2009 vzniklo. Na úspech modelu YETI nadviazali ďalší členovia rodiny SUV s okrídleným šípom v logu: ŠKODA KODIAQ (2016), KAROQ (2017) či KAMIQ (2018). Mladoboleslavská značka pritom ťaží z dlhoročných skúseností s touto špecifickou kategóriou, už v roku 1966 sa podieľala na spoločnom projekte so svojím novozélandským zástupcom. Na báze dobového modelu OCTAVIA Combi vtedy vzniklo všestranné vozidlo TREKKA, schopné obstáť aj v teréne a pri tvrdom nasadení.

ŠKODA AUTO je Simply Clever spoločnosť ponúkajúca najlepšie riešenie mobility. S veľkým nasadením presadzuje digitálnu transformáciu celej firmy a vystupňovala aj svoje úsilie v rámci Priemyslu 4.0 a konektivity. ŠKODA AUTO sa zároveň otvára spolupráci s mestami ohľadne inteligentnej mobility a mikromobility. Preto ŠKODA AUTO založila aj ŠKODA AUTO DigiLabs. Tieto kreatívne pracoviská v Prahe, Pekingu, Tel Avive a indickom Pune sú flexibilné platformy, ktoré skúmajú a rozvíjajú nové obchodné modely, hľadajú riešenia a vyvíjajú produkty súvisiace s mobilitou. V spolupráci so sľubnými start-upmi ŠKODA AUTO DigiLab vyvinula napríklad aplikáciu Citymove, službu na zdieľanie áut HoppyGo alebo platformu pre zdieľanie skútrov BeRider. Digitalizácia taktiež predstavuje zmenu kultúry v celej spoločnosti ŠKODA AUTO, nejde teda „len“ o digitalizáciu samotného procesu výroby s rastúcim podielom automatických zariadení s prvkami umelej inteligencie. Spoločnosť ŠKODA AUTO sa transformuje z masového výrobcu automobilov na poskytovateľa komplexných služieb mobility.

Tradícia vývoja a výroby spaľovacích motorov siaha v Mladej Boleslavi až do roku 1899. K pôvodnému palivu – benzínu – sa postupne pridala nie len nafta, ale aj drevoplyn, svietiplyn, v novodobej ére potom ropný derivát LPG a stlačený zemný plyn, známy pod skratkou CNG. V roku 2019 vstúpila ŠKODA AUTO do éry eMobility, čo v dejinách firmy predstavuje výrazný míľnik. Na začiatku bolo uvedenie modelov SUPERB iV a CITIGOe iV a teraz sa už postupne elektrifikuje celý modelový rad. V novembri 2019 nasledovala svetová premiéra novej verzie vozidla OCTAVIA iV vrátane plug-in hybridného modelu. V roku 2020 ŠKODA predstaví automobil ŠKODA ENYAQ, prvý čisto elektrický model na podvozkovej platforme MEB koncernu Volkswagen. V rokoch 2019 až 2022 bude predstavených viac ako desať elektrifikovaných vozidiel ŠKODA. V rámci podznačky iV vyvíja ŠKODA pre zákazníkov celý ekosystém: umožňuje im šikovne vyhľadávať nabíjacie stanice, mať wallboxy pre pohodlné nabíjanie doma a karty ŠKODA e-Charge pre ľahké dobíjanie aut na cestách.