Okná ako svedok príbehu úspešnej histórie spoločnosti Laurin & Klement

Škoda Auto si pripomína 130 rokov svojej existencie a Škoda Storyboard preto približuje dôležité momenty jej histórie prostredníctvom predmetov z archívu alebo múzea. Tentoraz sa zoznámite s príbehom okien, ktoré sú len o niečo mladšie než samotná firma.

25. 3. 2025 130 rokov

Tieto sklenené tabule prežili požiar, dve svetové vojny aj komunistický režim v Československu – ulicou okolo nich kráčali dejiny. V archíve Škoda Múzea sa nachádzajú pôvodné okenné tabule z administratívnej budovy Laurin & Klement, ktorá v Mladej Boleslavi stojí od roku 1911.

Secesná krása v Mladej Boleslavi

V roku 1910 bola spoločnosť Laurin & Klement najväčším výrobcom automobilov v Rakúsko-Uhorsku a zamestnávala takmer tisíc ľudí. Zvýšenie objemu výroby a rozširovanie modelového portfólia prirodzene viedli k rozvoju celého komplexu v Mladej Boleslavi, ku ktorému mala byť pripojená nová hlavná administratívna budova.

„Následkom neustáleho rozširovania závodu nepostačujú nám už doterajšie miestnosti kancelárií administratívnych, a preto sme nútení na účel tento postaviti novú budovu,“ uvádza sa v žiadosti o stavebné povolenie, podanej Rade kráľovského mesta Mladá Boleslav v marci 1911. Ručne písané povolenie na výstavbu firma Laurin & Klement obdržala krátko nato, podpísané vtedajším starostom mesta Bohumilom Matouškom.

Plány na výstavbu novej budovy z roku 1911

Vtedajšia nová administratívna budova bola znakom rastu a rozvoja značky Laurin & Klement. Škoda Auto v tomto trende pokračuje aj naďalej a rozširuje svoje pôsobenie už viac ako 100 rokov. Ukazovateľom rozvoja firmy je aj rozloha hlavného výrobného závodu. Škoda nielenže niekoľkonásobne zväčšila veľkosť svojho areálu v Mladej Boleslavi, ale neustále investuje aj do rozširovania výrobných kapacít v ďalších českých závodoch – v Kvasinách a vo Vrchlabí. Automobily s okrídleným šípom sa však samozrejme vyrábajú aj v iných krajinách.

Vďaka zachovaným výkresom máme aj dnes prehľad o interiéroch budovy. Napríklad suterén bol vybavený kotolňou a skladmi. Na prízemí sídlili napríklad učtáreň a pisáreň, zatiaľ čo na prvom nadzemnom poschodí boli kancelárie pre export, reklamu, korešpondenciu či kancelária generálneho riaditeľa. Na druhom poschodí by ste našli napríklad zasadaciu miestnosť, izby alebo kuchyňu.

Krásne leptané okná s logom firmy L&K sa nachádzali na prízemí a boli typickým znakom secesného štýlu, ktorý odrážal malebnosť a pôvab obdobia známeho ako Belle Époque, teda Krásna doba – tak sa označuje obdobie európskych dejín medzi rokmi 1890 a 1914, čas technického pokroku a rastúcej životnej úrovne. Umiestnenie administratívnej budovy priamo v areáli umožňovalo vedeniu firmy byť v priamom kontakte so zamestnancami, čo napomáhalo osobnému prístupu vedenia k pracovníkom vo výrobe.

Symbol kvality a stability

Zatiaľ čo okná administratívnej budovy stále plnili svoj účel, svet okolo nich sa pomaly menil. Po Veľkej vojne, ako sa niekedy nazývala prvá svetová vojna, sa rozpadla podunajská monarchia a v školských triedach sa namiesto obrazu cisára na stenách objavil portrét prezidenta osloboditeľa T. G. Masaryka. Vzniklo Československo, ktoré sa v rámci Európy muselo presadiť, a to najmä hospodársky. V roku 1924 zasiahol budovu požiar spôsobený vznietením čistiacej bavlny nasýtenej olejom či benzínom. O rok neskôr, v roku 1925, prišlo k fúzii spoločnosti Laurin & Klement s plzenským strojárskym koncernom Škoda. Výrobný areál sa tak dočkal nielen opravy po požiari, ale predovšetkým investície 220 miliónov československých korún, čo znamenalo ďalšiu expanziu.

Deň po skončení druhej svetovej vojny v Európe, 9. mája 1945, sa Mladá Boleslav stala cieľom náletu Červenej armády, ktorého úlohou bolo zabrániť ústupu nemeckých jednotiek, ktoré deň predtým kapitulovali. Do takmer ľudoprázdneho areálu automobilky Škoda dopadlo dvanásť leteckých bômb. Následný požiar spôsobil rozsiahle škody na výrobných kapacitách automobilky. Po skončení vojny prišlo znárodnenie, ktoré bolo v roku 1948 potvrdené komunistickým prevzatím moci v Československu. Ekonomika krajiny sa tak na 40 rokov dostala pod kontrolu plánovaného socialistického hospodárstva.

Okolo okien sa nemenil len vonkajší svet, ale aj samotná budova, ktorá vypovedala o dianí v krajine. Namiesto secesných prvkov zdobili jej fasádu propagandistické heslá – neoddeliteľná súčasť života v komunistickej krajine. Na rohu budovy sa objavil nápis AZNP (Automobilové závody, národný podnik), ako sa firma v tej dobe volala.

Administratívna budova v roku 1959, stále s pôvodnými oknami

Ďalší osudový moment prišiel v auguste 1968, keď do Československa vtrhli vojská Varšavskej zmluvy pod vedením Sovietskeho zväzu, ktorého komunistickým vodcom sa znepáčila liberalizácia československého režimu. Okná ďalej držali na svojom mieste, ako dokazuje napríklad fotografia z roku 1984. O ďalších päť rokov neskôr komunistický režim padol – rok 1989 znamenal koniec vlády jednej strany, ale pre naše okná to znamenalo začiatok nového príbehu, na ktorého konci sa z nich stal obdivovaný historický artefakt.

Administratívna budova v roku 1984, stále s pôvodnými oknami

V roku 1991 sa značka Škoda stala súčasťou koncernu Volkswagen, nasledoval prudký rozvoj, značka sa profesionalizovala a mladoboleslavský areál sa ďalej rozrastal. Okná boli svedkami aj tejto epochy – vymenené boli až pri rozsiahlej rekonštrukcii v polovici 90. rokov. Dnes sa nachádzajú v archíve spoločnosti Škoda Auto a pripomínajú, akou dlhou a niekedy aj tŕnistou cestou si značka prešla.

Budova slúžila ako sídlo riaditeľstva do roku 1974, dnes je jednou z prvých zastávok nových zamestnancov, ktorí si tu vyzdvihujú firemný preukaz v podobe zamestnaneckej vstupnej karty. Nachádza sa na križovatke triedy Václava Klementa a Laurinovej ulice – na mieste, ktoré dnes všetci obyvatelia Mladej Boleslavi poznajú ako „križovatka U Bičíků“.