Môj ENYAQ iV: Elektriny sa už nevzdám

Robert Innes, päťdesiatdvaročný tlačiar zo západného Yorkshiru, sa rozhodol prejsť čisto na elektrinu. Teda aspoň čo sa týka dopravy. Je spokojný? Prečo vopred zavrhol hybridné autá? Prečítajte si, ako sa mu žije s modelom ŠKODA ENYAQ iV.

14. 1. 2022 MODELY ENYAQ

Robert bol od malička fanúšik áut, šoférovať sa naučil už v sedemnástich a vždy, keď to šlo, sadol za volant. Vlastnil viacero nádherných vozidiel mnohých rôznych značiek, pochopiteľne vrátane tých tradičných ostrovných. Auto značky ŠKODA však v garáži zatiaľ nemal

„Predtým ma prevádzkové náklady šesťvalcov alebo osemvalcov vôbec nezaujímali. Zmenilo sa to až nárastom nákladov na pohonné hmoty a s príchodom klimatickej krízy. Preto som sa rozhodol, že je načase prejsť na elektrický pohon,“ vysvetľuje Robert.

Keď si prezeral ponuku, tak dopredu zavrhol hybridné vozidlá. „Vedel som, že chcem plne elektrické auto. Nemá zmysel zmieriť sa so všetkými negatívnymi aspektmi spaľovacieho motora spolu s dodatočnou hmotnosťou batérií. Okrem toho sa mi nepáči neprestajné prepínanie hnacieho ústrojenstva z jedného zdroja na druhý,“ hovorí Robert.

V dostupnej ponuke elektromobilov ho toho veľa nezaujalo. Na ENYAQ iV narazil vlastne náhodou, keď elektrické SUV prvýkrát uvidel v showroome. Zapáčil sa mu jeho vzhľad i to, aké je priestranné a koľko miesta ponúka pre pasažierov i pre batožinu. Vzal si ho na skúšobnú jazdu a bola to láska na prvý pohľad. Na mieste si ho kúpil.

Robert Innes a jeho žena Ricque

Jeho nový ENYAQ iV prišiel na konci júna do Leedsu ako vôbec prvý. „Do dnešného dňa som na ceste spozoroval len jeden ďalší,“ priznáva Robert. Zatiaľ najazdil takmer 7 000 kilometrov, z toho väčšinu predstavovala každodenná dochádzka do práce a naspäť v dĺžke 20 kilometrov. S elektrickým SUV absolvoval aj dlhšiu cestu do Whitby a späť na jedno nabitie, ako aj víkend v Cotswolds, ktorý si kvôli potrebe nabíjania po ceste vyžiadal trochu plánovania.

„Riadil som sa britskou mapou nabíjacích miest. Všetko prebehlo dobre, len na jednom mieste bola zo štyroch nabíjačiek funkčná iba jedna a aj tá bola obsadená. Nespanikáril som, pretože mi ostávalo ešte vyše 160 kilometrov dojazdu. Tak som jednoducho našiel ďalšiu nabíjačku o osem kilometrov ďalej v steakhouse a počas nabíjania som sa skvelo najedol,“ usmieva sa.

Sieť európskych nabíjacích staníc

Robert má vo svojom dome namontovaný wallbox. Používa ho inteligentne a s ohľaduplnosťou k životnosti batérie. Tú sa snaží udržiavať nabitú na 40 až 80 percent jej maximálnej kapacity. „Keď sa vydávam na dlhú cestu, nabijem ju naplno, ale hneď na to skočím do auta a vyrážam. Čítal som totiž, že auto by podľa možností nemalo dlho stáť naplno nabité,“ prezrádza. Auto sa v Robertovej práci, ale napríklad aj na ulici, teší veľkému záujmu ľudí. „Páči sa aj mojej rodine, ktorá ma berie ako pokusného králika. Mám to preveriť a potom sa k tomu možno odhodlajú aj oni,“ smeje sa.

Robert sa podelil o zaujímavý zážitok z jednej dlhšej cesty. „Jazda rýchlosťou vyše 100 km/h má tendenciu spotrebovať veľa energie. Všimol som si to na 300-kilometrovej spiatočnej ceste z Whitby. Bol som asi 70 kilometrov od domu, keď mi palubný počítač zablikal na červeno a zahlásil, že mám šťavu už len na približne 70 kilometrov. Zachoval som pokoj, vypol klimatizáciu a spomalil na 90 kilometrov za hodinu. Keď sme zišli z diaľnice a dostali sme sa na cestu prvej triedy a do normálnej premávky, dojazd auta ostával stabilný. Keď som potom prišiel domov, stále mi ukazovalo, že mi ostáva ešte 65 kilometrov,“ spomína. Poučil sa, dlhé cesty si začal lepšie plánovať a na diaľniciach odvtedy jazdí pokojnejšie.