Tu sa rodia budúce automobily Škoda. Nazrite do tajnej modelárne

Každé nové auto začína ako predstava dizajnérov a konštruktérov. V určitom okamihu sa však nápady a digitálne dáta začnú zhmotňovať do podoby modelov. Zistite, ako vznikajú.

11. 2. 2025 eMOBILITA

Špecializovaná modeláreň v technickom vývoji Škoda Auto je jedným z najprísnejšie strážených pracovísk. Práve tu dostávajú budúce automobily svoju prvú fyzickú podobu dlho predtým, ako sa prvýkrát predstavia verejnosti.

Zatiaľ posledným počinom, ktorý prešiel modelárňou a s ktorým sa už verejnosť zoznámila, je nová Škoda Enyaq. Aj v jej prípade modeláreň spolupracovala s množstvom ďalších oddelení automobilky, ktoré využívajú jej služby. Modelov tu totiž vzniká množstvo, a to pre rôzne potreby a účely.

Základom hlineného modelu je štruktúra z kombinácie ocele, preglejky a polyuretánovej peny.

Verejnosti sú najznámejšie asi hlinené modely, ktoré vznikajú v oddelení dizajnu. Aj na ich príprave sa podieľa modeláreň v oddelení technického vývoja. Pripravuje totiž základ modelu, na ktorý potom konštruktéri nanášajú hlinu a „vyrezávajú“ do nej požadované tvary budúceho vozidla. Každý model tak najskôr vzniká z mixu oceľových profilov a rúrok, preglejky a polyuretánových dosiek, ktoré určujú základné proporcie.

Tieto materiály (a mnohé ďalšie) sú tu uložené v skutočne pôsobivom sklade. Jeho priestor je síce úzky, ale dosahuje výšku až 16 metrov. Medzi regály po stranách, ktoré siahajú do výšky štvorposchodového domu, sa zmestí len jeden špeciálny manipulátor. Človek, ktorý ho obsluhuje, naozaj nesmie trpieť závratmi, pretože pri odoberaní materiálu sa s nosičom pohybuje vo veľkej výške.

Model nového modelu Škoda Enyaq v modelárni technického vývoja Škoda Auto

„Každej stavbe modelu samozrejme predchádza naša konštrukčná príprava v digitálnom prostredí,“ upozorňuje Jaromír Pavlíček, koordinátor výroby modelov, ktorý nás pracoviskom sprevádza. Konštruktéri často musia vymyslieť, ako model vôbec zrealizovať, ako ho „poskladať“. Podoba konštrukcie pritom závisí aj od účelu modelu.

Široký záber

Okrem základov pre hlinené modely tu vznikajú aj tzv. tvrdé modely, t. j. modely z relatívne pevného materiálu, pri ktorých sa nepočíta s väčšími zmenami tvarov v priebehu výroby a dokončovania modelu. Jedným z prvých modelov, ktorý pri vývoji auta vzniká, je ergonomický model interiéru vozidla, na ktorom môžu vývojári skúšať dostupnosť ovládacích prvkov a celkový vnútorný priestor vozidla.

V spolupráci s dizajnérskym oddelením vznikajú napríklad takzvané proporčné modely, ktoré sú nafrézované z polyuretánovej peny a ktoré slúžia na posúdenie tvarov vyvíjaného vozidla. Tieto modely mávajú matnú povrchovú úpravu. „V ich prípade pracujeme veľmi rýchlo, od získania finálnych údajov až po dokončenie modelu to často trvá len niekoľko pracovných dní,“ hovorí Pavlíček. Aby bolo možné s veľkými modelmi áut rýchlo pracovať, majú tu k dispozícii celkovo šesť frézovacích staníc: tri veľké frézy na obrábanie celých modelov v mierke 1:1 a tri menšie na výrobu jednotlivých komponentov.

Presnosť je pri modeloch nesmierne dôležitá. Preto má modeláreň technického vývoja aj vlastné meracie centrum

Ďalšou disciplínou, ktorú tu musia zvládnuť, sú modely interiérov na posúdenie farieb a materiálov. „Pre dosiahnutie patričného dekoru diely poťahujeme napríklad špeciálnou fóliou a sami si tu diely aj celé modely lakujeme,“ hovorí Pavlíček. Modeláreň má teda aj vlastnú lakovňu. Vrcholom dizajnérskych prác sú potom špeciálne modely pre finálne posúdenie dizajnu: tie už môžu byť pojazdné, sú kompletne nalakované a ich svetlomety a ďalšie časti svietia tak, ako by mali na finálnom aute.

„Prakticky všetky komponenty si tu dokážeme vyrobiť sami,“ dodáva Pavlíček. Napríklad jednotlivé diely svetlometov sú väčšinou vytvorené 3D tlačou. Všetko sa začína v čírom prevedení, pričom farbu svetlometu na záver dodá farebne tónovaný lak. Tvary, lícovanie a hlavne optické vlastnosti sa ladia ručne, takže leštenie jedného dielu tu môže pokojne trvať aj celú zmenu. Je to veľmi precízna práca.

V modelárni môžu na pripravovaných vozidlách skúšať rôzne varianty pohľadových dielov

Tým sa však záber modelárskej dielne zďaleka nekončí. Modeláreň má vlastné kovoobrábacie zariadenie, ktoré dokáže opracovať napríklad aj blok motora. Tu vznikajú jednotlivé kovové diely pre celé modely, ale napríklad aj ďalšie prototypové kovové diely pre reálne prototypové skúšky. Niektoré diely si tu necháva vyrábať napríklad aj oddelenie Škoda Motorsport.

V modelárni sa pripravujú aj modely na testovanie v aerodynamickom tuneli. V tomto pripraví oddelenie vývoja podľa požiadaviek aj niekoľko variant dielov, ktoré ovplyvňujú aerodynamiku. Konštruktéri potom musia vymyslieť, ako zabezpečiť jednoduchú a rýchlu výmenu takýchto dielov, ktoré pritom musia odolať rýchlosti prúdenia vzduchu v tuneli. "Dôvodom je to, že práce v tuneli musia byť časovo čo najefektívnejšie,“ vysvetľuje Pavlíček.

Pri modeloch musí všetko sedieť a dôležitou súčasťou práce s nimi je tak aj kontrola rozmerov alebo napríklad lícovanie škár

Pokiaľ ide o kompletné modely, pravdepodobne najzložitejšou disciplínou sú dva typy kontrolných modelov. Prvým je model FKM (model pre kontrolu povrchu), ktorý sa používa na procesne rýchle posúdenie povrchov, druhým je takzvaný data control model DKM (model pre kontrolu CAD dát), čo je už finálny model, ktorý z hľadiska presnosti spĺňa oveľa prísnejšie kritériá ako sériové automobily. Každá špára a každý diel musí presne sedieť s toleranciami v radoch desatín milimetra. Takýto model sa ladí v slučkách s množstvom ďalších oddelení, od technického vývoja, dizajnu, výroby až po kvalitu. Výsledkom sú potom konečné údaje, na základe ktorých sa vyrábajú komponenty sériových vozidiel a celé automobily. Na základe týchto údajov si automobilka napríklad necháva vyrobiť raznice pre časti karosérie, vstrekovacie formy pre interiérové diely a objednáva diely u dodávateľov.

Presnosť a spolupráca

Jednou z ďalších dôležitých činností v modelárni je teda meranie jednotlivých dielov a celých automobilov. Na to tu majú špeciálne stredisko s najmodernejším vybavením. Drobné odchýlky od požadovaných hodnôt sa dajú napríklad vyriešiť ešte pred samotným lakovaním dielu. „Diely najskôr lakujeme plničom a dobrúsime na požadované hodnoty. Potom všetko zostavíme, zmeriame, doladíme a ukotvíme tak, aby jednotlivé časti modelu a celok dokonale lícovali. Následne model rozoberieme, nalakujeme, diely vyleštíme a celok opäť zložíme,“ opisuje Jaromír Pavlíček zaužívaný postup.

Možno trochu nečakaným pomocníkom modelárov je papierová páska, ktorá pomáha napríklad zvýrazniť hrany

Do skupiny týchto najzložitejších modelov patrí napríklad aj Enyaq na fotografiách. Auto je na nerozoznanie od sériového, model dokonca dostal krásny metalický lak Zelená Olibo, ktorý je pre auto nový a veľmi mu pristane.

V modelárni všeobecne platí, že aj keď na prvý pohľad miestna práca vyzerá trochu ako sochárstvo kombinované so skladaním plastových modelov áut, ide hlavne o precíznosť. Tá je mimoriadne dôležitá v každom kroku, pretože každá odchýlka v základe modelu sa do celku prepíše ešte výraznejšie. Aj preto tu na prísne tajných modeloch pracuje približne 80 ľudí rôznych profesií: programátori, konštruktéri, obrábači, technológovia, modelári, ktorí modely dokončujú, a ďalší. Ako vždy je dôležitá vzájomná spolupráca všetkých strán. A to nielen v rámci modelárne, ale vlastne v rámci celej automobilky, ktorej toto pracovisko slúži. Doslova sa tu nachádza množstvo dielov skladačky, ktoré vedú k vzniku sériového automobilu.

Komponenty modelov sa vyrábajú ručne, napríklad časti svetlometov vzniknú na 3D tlačiarni a modelári ich musia vyleštiť, nafarbiť a kompletne zostaviť, až potom nasleduje montáž do modelu