ŠKODA GARDE pred 40 rokmi zamierila do Bratislavy

Pred štyridsiatimi rokmi, 30. apríla 1982, sa výroba modelu ŠKODA GARDE presťahovala z Kvasín do Bratislavy. Dnes je toto kupé cenenou klasikou, ktorej atraktívnosť potvrdzujú neprestajne rastúce ceny. Zoznámte sa s jeho históriou.

27. 4. 2022 HISTORICKÉ AUTOMOBILY

Športové „kupéčka“, teda automobily s uzatvorenou dvojdverovou karosériou evokujúce rýchle zvezenie, majú v sortimente značky ŠKODA dlhú tradíciu. Niekto do dnešných dní nedá dopustiť na ladnosť modelu ŠKODA POPULAR Monte Carlo, ďalší patrí do početného fanklubu legendy 70. rokov minulého storočia, ikonického „Erka“ alebo teda modelu ŠKODA 110 R. Práve jeho nástupcom sa v roku 1981 stala ŠKODA GARDE.

ŠKODA GARDE (1981)

GARDE absolvovala premiéru na Medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne 13. septembra 1981. Sériová výroba sa v závode v Kvasinách rozbehla začiatkom októbra 1981. Hranaté predné svetlomety a ďalšie moderné prvky sľubovali významný krok vpred, a to napriek tomu, že základný tvar a koncepcia vozidla s motorom pri poháňaných zadných kolesách sa oproti „Erku“ nezmenili. GARDE napriek tomu prinášalo mnoho noviniek. Jazdným vlastnostiam prospelo presné hrebeňové riadenie a vhodnejšia geometria zadných kolies. Tá bola namiesto kyvadlových polonáprav po novom zavesená na vlečených trojuholníkových ramenách so šikmou osou kývania.

Predchodca: ŠKODA 110 R

Predchodcom modelu ŠKODA GARDE bolo kompaktné kupé ŠKODA 110 R, ktoré malo premiéru v septembri 1971. Na kolesách s radiálnymi pneumatikami 165 SR 14 uháňalo „erko“ rýchlosťou 145 km/h, z nuly na 100 km/h zrýchlilo za 19 sekúnd a efektívne ho spomalili dvojokruhové brzdy; vpredu kotúčové v licencii anglickej firmy Dunlop, vzadu bubnové. Priemernej spotrebe 8,5 l na 100 km zodpovedala 32-litrová nádrž umiestnená v prednej časti, kde sa nachádzalo aj miesto pre 250 litrov batožiny. Pôsobivému interiéru pri prvých vozidlách dominovala palubná doska s povrchom imitujúcim drevo, ktorá však bola veľmi skoro nahradená matným čiernym prevedením. ŠKODA 110 R slávila úspechy aj na náročných zahraničných trhoch. V roku 1973 zamierilo za hranice vtedajšieho Československa až 93 percent zo šiestich tisícok vyrobených „Eriek“. K exotickým destináciám patril Nový Zéland, Kuvajt či Nikaragua. V Kvasinách bolo do 30. decembra 1980 vyrobených celkovo 57 085 vozidiel ŠKODA 110 R.

GARDE alebo120 R Coupé

V Československu sa pre nové vozidlo ujalo obchodné označenie GARDE. Keďže však v zahraničí kolidovalo s chráneným označením iných výrobcov, za hranicami zákazníkov lákal názov 120 R Coupé. Do niektorých krajín sa exportovalo aj pod označením RAPID, čo je však staronové typové označenie vo vtedajšom Československu spájané až s nástupcom modelu GARDE.

ŠKODA GARDE

ŠKODA GARDE zrýchlila z nuly na 100 km/h za 18 sekúnd a ručička tachometra sa zastavila na 150 km/h, pričom podľa niektorých údajov až na 153 km/h. Pri takej rýchlosti zákazníci ocenili posilňovač bŕzd a samonavíjacie bezpečnostné pásy Moravan Super Rol, ktoré boli za príplatok montované na výškovo nastaviteľné predné sedadlá s integrovanou opierkou hlavy.

Kupé dlhé 4 175 mm, široké 1 610 mm a vysoké 1 380 mm malo pohotovostnú hmotnosť len 915 kg. Vo firemnom časopise Ventil výrobca 4. septembra 1981 avizoval nasledujúci „farebný sortiment“ dvojdverovej karosérie: biela, béžová champagne, šípková červeň a zeleň olivová. Plus k tomu za príplatok striebornú, bronzovú či červenú metalízu. Úroveň pasívnej bezpečnosti zvyšovali neprehliadnuteľné plastové nárazníky PREPREG, čo bol v podstate materiál z krátkych sklenených vlákien nasýtený živicou a lisovaný za tepla.

Firemný časopis Ventil patril 4. septembra 1981 celý novému modelu a jeho špecifikácii.

Inovatívne a úsporné GARDE

ŠKODA GARDE nebolo len na pohľad elegantné kupé, vozidlo totiž prinieslo aj niekoľko noviniek. Ak aj nie pre svet, tak určite aspoň pre vtedajší československý trh. Pozornosť lákali napríklad pneumatiky 165 SR 13 s dezénom OR 29 a hlavne tuhšou konštrukciou vďaka nahradeniu textilného nárazového pásu oceľovými drôtikmi. Výsledkom bola dlhšia životnosť plášťa, nižší valivý odpor a tým pádom aj nižšia spotreba paliva. V porovnaní s „Erkom“ sa podľa metodiky EHK podarilo znížiť priemer o 0,7 l na 100 km: pri stálej rýchlosti 90 km/h sa udávalo 6,5 l, pri 120 km/h už 9,2 l a v mestskej premávke 8,9 litra. Štvorvalec s objemom 1 174 cm³ a výkonom 42,7 kW (58 koní) išiel na 96-oktánový benzín.

Slovenská éra

Na prelome 70. a 80. rokov malo vývojové oddelenie Bratislavských automobilových závodov (BAZ), založených 1. júla 1971, skoro štyri stovky zamestnancov. Okrem spolupráce s tuzemskými značkami plánovali na Slovensku aj licenčnú výrobu zahraničných športových vozidiel. Intenzívnym testovaním tu prešlo napríklad osem exemplárov Alfy Romeo Giulia. V marci 1980 podpísali podnikoví riaditelia BAZ a mladoboleslavskej automobilky zmluvu, podľa ktorej sa v slovenskej metropole malo ročne vyrábať 80 000 sedanov a 17 000 kupé značky ŠKODA.

Výraznou modernizáciou oproti predchodcom boli pri modeli GARDE hranaté svetlomety.

V Devínskej Novej Vsi na severozápadnom okraji Bratislavy sa výroba automobilov ŠKODA rozbehla v piatok 30. apríla 1982. Na dobovej fotografii však z propagandistických dôvodov figuroval dátum 1. máj, keďže vtedy sa oslavoval Sviatok práce. Vyrábať sa začalo hlavne kupé GARDE, s ktorým sa pre Bratislavu počítalo už od vývojovej fázy – plán bol taký, že model sa bude vyrábať súčasne v Kvasinách a v Bratislave.

Pôvodný zámer sa však trochu oneskoril a Bratislava sa svojho GARDE dočkala až po niekoľkých mesiacoch. Napriek obrovskej štátnej investícii však brány podniku opúšťalo v priemere len jeden a pol vozidla GARDE denne. Za prvých dvadsať mesiacov to bolo len tisíc kupé. Počas prvých troch rokov vzniklo v BAZ len okolo tri a pol tisíca vozidiel GARDE, čo je dramaticky menej ako pôvodne plánovaných 17 000 ročne. A to vôbec neprišlo k zamýšľaným 80 000 sedanom!

ŠKODA GARDE

V Bratislave okrem hotových vozidiel GARDE vznikali aj nápravy a ďalšie komponenty pre automobily ŠKODA i vozidlá ďalších domácich značiek. Vyvíjali sa tu aj niektoré prototypy, ale do sériovej výroby sa nepresadil ani jeden. Pritom napríklad kupé Locusta bolo postavené práve na báze modelu GARDE, avšak s rázvorom predĺženým o 70 mm. Neuspelo ani mnoho ďalších projektov osobných a ľahkých úžitkových automobilov z BAZ na báze škodoviek s motorom vzadu.

Dodajme, že GARDE neskôr ustúpilo kupé ŠKODA RAPID, ktorého debut prišiel v septembri 1984. Zhodu nájdeme aj pri udalostiach zo začiatku ich kariéry, teda zahájením produkcie v Kvasinách a neskorším – aj keď tentokrát len čiastočným – preložením výroby do Bratislavy.

Nástupcom sa v septembri 1984 stalo kupé ŠKODA RAPID

Zlom v histórii BAZ nastal v máji 1991, keď 80-percentný podiel akcií v novom spoločnom podniku Volkswagen Bratislava prevzal už v tom čase najväčší európsky výrobca automobilov. Stopercentným vlastníkom sa Volkswagen stal o sedem rokov neskôr. Z modernizovanej a postupne rozširovanej továrne začali vychádzať automobily VW Passat generácie B3, neskôr pribudli aj rôzne modely koncernových značiek Audi, Porsche, Seat a ŠKODA. Všetko to odštartovalo pred 40 rokmi kupé ŠKODA GARDE.