Autom do Bulharska so Škodou Karoq: Čierne more je na dosah. Z diaľnice chýba len pár ‘kilákov‘

Možno si poviete, načo jazdiť do Bulharska autom, keď ste tam za hodinku a pol lietadlom? Lenže má to svoje čaro aj veľké výhody. Na rozdiel od bežných turistov, máte totiž na skok k nádherným a takmer prázdnym plážam. A to je luxus na nezaplatenie. Spoločnosť nám na ceste dlhej takmer 1 400 km robila naftová Škoda Karoq 2,0 TDI Sportline.

23. 8. 2024 MODELY KAROQ

Text a foto: Tomáš Andrejčák, Pravda

Cesta do Bulharska autom sa mnohým spája s nostalgiou. A, samozrejme, aj útrapami, ktoré nás ešte za čias socializmu sprevádzali na nekonečných a nekvalitných cestách pri prechode Rumunskom a veľkou časťou vytúženého Bulharska. Dnes je to úplne inak. Cesta k Čiernemu moru je síce dlhá, ale komfortná. V podstate ju absolvujete po diaľniciach. Jednoznačne najrýchlejšia trasa je cez Maďarsko a Srbsko. My sme zamierili do starobylého Sozopolu, ktorý je tou vzdialenejšou destináciou, už nie ďaleko od tureckých hraníc. Cesta sa dá absolvovať, ak vyrazíte skoro ráno, alebo na noc, aj na jeden „šup“. S dvoma šoférmi to trvá okolo 14 hodín. Ak však nemáte naponáhlo, môžete si cestu rozdeliť do dvoch dní, čo je oveľa bezpečnejšie.

Navigácia nám ukázala v Bratislave „nekonečných“ 1 386 km. Lenže na diaľnicu vyjdete už v Bratislave a zídete z nej v podstate až v Burgase, kde sa cesta rozdeľuje buď na juh (Sozopol, Primorsko, Achtopol…), alebo na sever k Slnečnému pobrežiu (Nesebar, Svety Vlas…).

Prejazd Maďarskom komplikuje M1

Elektronickú diaľničnú známku, ak ste si ju nezadovážili vopred, si kúpte na prvej čerpacej stanici v Maďarsku. Trvá to kratšie ako v predajniach na prechodoch, kde je známka navyše výrazne drahšia a platí to aj o mnohých internetových nákupoch, ktoré si účtujú spracovateľské poplatky. Na zadováženie „e-matrice“ máte celú hodinu po vjazde na rýchlostnú komunikáciu. Za mesačnú elektronickú „vinetu“, ktorej sa pri dvojtýždňovej dovolenke nevyhnete, zaplatíte u nás aj viac 30 eur, kým v Maďarsku na prvej pumpe 10 360 forintov, čo je 26,45 eura.

Srbi zvýšili maximálku

S nákupom diaľničnej známky si starosti robiť nemusíte. Srbi majú mýtny systém. Najprv si zoberiete lístok a pri výjazde z diaľnice zaplatíte. Nie je to problém, platiť môžete eurami ale aj kartou, čo je ešte komfortnejšie. Srbské diaľnice sú málo frekventované. Okrem čerpacích staníc je tu tiež množstvo odpočívadiel. Prekvapili nás však viaceré opustené „čerpačky“ a dokonca zavreté motely či reštaurácie. Potešujúce je, že Srbi zvýšili maximálnu rýchlosť na diaľniciach z pôvodne 120 na obligátnych 130 km/h, čo urobí na takej dlhej ceste svoje. Obchvat Belehradu je hračkou.

Celý úsek cez Srbsko meria asi 540 km a trvá približne päť hodín aj s nejakou tou krátkou prestávkou. Ak z diaľnice nevychádzate, platiť budete len dvakrát. Prvýkrát pred Belehradom 6,50 eura a potom tesne pred hranicou s Bulharskom ďalších 13 eur. Ceny ostali na vlaňajšej úrovni. Srbsko-Bulharská hranica je ďalším kritickým bodom. My sme k nemu dorazili podvečer o 20.00. Za sebou sme už mali cez 900 km. Čakala nás kolóna.

Po prechode do Bulharska si musíte kúpiť elektronickú diaľničnú známku. Nekupujte ju však v okienku. Tu dostanete len 7-dňovú a platiť musíte v hotovosti. Zaregistrujete sa v automate hneď vedľa a zaplaťte kartou. Automatov je tu hneď niekoľko, takže nečakáte. Nezabudnite, že pri registrácii potrebujete zadať nielen poznávaciu značku auta ale aj e-mailovú adresu. Na tú vám hneď príde potvrdenie o úhrade. My sme kupovali opäť mesačnú známku za 27 leva, čo je približne 13,80 eura. Ani Bulhari ceny za rýchlocesty nemenili.

Bulharsko poteší cenami benzínu

V Bulharsku nám už začala svietiť kontrolka prázdnej nádrže. Bol čas sa poobzerať po čerpacej stanici. Tá je hneď za prechodom. Rozhodne tu ale netankujte. Shell sa na tomto mieste rozhodol takmer kopírovať srbské ceny paliva. Bežná nafta tu stále tri leva, teda čosi viac ako 1,50 eura. Len po pár kilometroch natrafíte na ďalšiu „čerpačku“, kde stojí nafta 2,60 leva, teda 1,33 eura. Na 50 litrovej nádrži tak ušetríte desať eur. A to už stojí za to. Po vstupe do Bulharska sme sa nádejali, že Bulhari dokončili diaľničné spojenie z hraníc do Sofie vzdialenej necelých 60 kilometrov. Bola to totiž posledná chýbajúca časť diaľnice na trase zo Slovenska až k Čiernemu moru. „Rýchlocestu „lepia“ Bulhari už asi päť rokov, no dokončený je len z časti. Šialené stavebné „bludisko“ spred roka tu už síce nie je, ale zúžené úseky a znížená rýchlosť jazdy stále áno.

Hoci sa v Bulharsku posunul čas o hodinu dopredu, necítili sme sa extra unavení a tak sme sa rozhodli pokračovať v ceste s Karoqom prvý deň až za Sofiu. Pokračovali sme ďalej a našli si lacné ubytovanie za 23 eur až v Plovdive. Išlo skôr o ubytovňu, ale na spánok to postačovalo. To mal už náš Karoq za sebou „magických 1 111 km. Túto náročnú tortúru končil s priemernou spotrebou 6,2 litra nafty na 100 km. Na diaľnici si pýtal okolo 6,4 litra, ale mimo nej jeho apetít klesol aj pod 5,5 litra. To je na praktické rodinné SUV s automatom a pohonom oboch náprav skvelý výsledok. Na druhý deň nás už nečakali žiadne „nášľapné“ míny. Mali sme za sebou prejazd oboch hraníc aj Sofiu, kde v pondelok ráno nepochybne panovala hustá premávka. Do Burgasu nám ostávalo len 250 km. Mohli sme sa konečne začať kochať bulharskou krajinou. Na sever lemuje výhľad pohorie Stará Zagora a nádherné sú aj nekonečné pláne slnečníc.

Prekvapivé je, že hoci majú Bulhari na diaľniciach povolenú rýchlosť 140 km/h, jednu z najvyšších v Európe, ich kvalita tomu nezodpovedá. Radšej znížite rýchlosť na 120 km/h. Asfaltový koberec je plný záplat. Na diaľnici je dostatok odpočívadiel aj čerpacích staníc. I keď so stúpajúcou vzdialenosťou od Sofie trošku rednú. Ak mierite do severnejšie položenej Varny, či na Slnečné pobrežie, navigácia vás pošle asi 50 km pred Burgasom smerom na Šumen. My sme ale ďalej pokračovali na Burgas. Postupne začne diaľnica klesať, pred vami sa otvára pohľad na Čierne more a zavonia celkom iný vzduch. Do Sozopolu je to z Burgasu ešte 30 km. Do cieľa prichádzame o tretej hodine po obede, keďže sme z ubytovania dosť neskoro. Čistý čas jazdy zo Slovenska trval asi 14 hodín. Samozrejme, so zastávkami, s tankovaním a čakaním na hraniciach to bolo aspoň o štyri hodiny viac. No oplatilo sa.

Ceny ako u nás, ale stále v levoch

Bulharsko vás privíta príjemnými cenami ubytovania aj stravovania. Neporovnateľne nižšími ako v Chorvátsku, Taliansku či v Španielsku. Nás stálo ubytovanie 42 eur na noc pre dve osoby, bez stravy ale priamo pri mori. Služby sa zlepšujú. Navyše, na pobreží vyrástli aj veľké nákupné reťazce ako Lidl a najnovšie Billa, kde sú ceny identické so slovenskými alebo dokonca o čosi nižšie. Takže ak bývate v štúdiu či apartmáne s kuchynkou, strava nie je naozaj problém. O to menší, že ste v Bulharsku autom a môžete si urobiť veľký nákup. Reštaurácie majú ceny podobné tým našim, alebo skôr nižšie. Treba si ale správne vybrať. Radšej novšie podniky, kde cítiť závan „západnej“ gastronómie, ako tradičné bulharské, v ktorých sú svetové len ceny. Všade narazíte na predaj ovocia a zeleniny. Bulharské paradajky, broskyne či dyne sú jednoducho úžasné.

S parkovaním je problém. Bez dohodnutého parkovacieho miesta sa s autom do vyťažených prímorských stredísk radšej ani nevyberte. Ceny za túto službu nie sú síce extra vysoké, ale aj tých 12 či 16 leva za deň, poriadne zvýši náklady na dvojtýždňovú dovolenku. Ceny sa v Bulharsku rátajú pomerne ľahko. Stačí tie bulharské levy vydeliť dvoma. Kurz je 1 : 1,96. Bohužiaľ, Bulhari odložili prijatie eura. Pôvodne sa šuškalo o tomto roku, čo by slovenských turistov odbremenilo od výmeny peňazí či výberov z bankomatov. Navyše, často vo veľmi nevýhodnom kurze. Preto, čo sa dá, plaťte kartou. Hotovosť však potrebujete v bufetoch, stánkoch, zmrzlinárňach a niekedy dokonca aj v potravinách. Euro príjmu Bulhari najskôr v roku 2025, pravdepodobne od júna.

Báť sa teda cesty autom k Čiernemu moru naozaj nemusíte. Mať tu auto je pritom obrovskou výhodou. Bulharsko je ešte stále plné opustených zákutí a poloprázdnych pláži. Bez auta sa na ne ale nedostanete. Tak ako turisti, ktorí prileteli a uviazli na preplnených a spoplatnených mestských či hotelových plážach. My sme mohli zo Sozopolu zamieriť na asi trojkilometrovú pláž Duni, pláž Arkutino s pôvabnými pieskovými dunami, ktorej väčšia časť je voľná. Alebo na čarovnú pláž Ropotamo s jemným pieskom, kde sa vám môže stať, že budete aj celkom sami. Teda ak sa podujmete na 30 minútový „trip“ cez rozprávkový les nad skalnými útesmi. Stojí to zato. Podobne ako na pláži Sveta Paraskova v maličkom zálive, kde sa dostanete cez rezerváciu Beglik Taš z neďalekého Primorska.

Späť cez Rumunsko a priesmyk Transalpina

Ak sa ponáhľate, vracať sa na Slovensko z Bulharska cez Rumunsko nemá zmysel. Je to totiž oveľa pomalšie ako cez Srbsko s kompletne vybudovanými diaľnicami. No zároveň sa ukrátite o krásne miesta. Napríklad aj o prejazd priesmykom Transfagarašan, alebo Transalpina.

V prvej časti sme vám priniesli podrobný popis cesty do Bulharska cez Maďarsko a Srbsko. Je to najrýchlejšia trasa, ktorú absolvujete na 95 % vzdialenosti po diaľniciach. Takže čistý čas jazdy je asi 16 hodín, kým cez Rumunsko oveľa viac. Raz sa ale treba vrátiť. A tak vyrážame zo Sozopolu späť do domoviny. Ak by sme mali naponáhlo, nešpekulujeme, a spiatočnú cestu absolvujeme tou istou trasou. Dvaja vodiči to zvládnu aj na jeden „šup“. Lenže my sme sa rozhodli prejsť Rumunskom. A navyše nie najrýchlejšou trasou. Chceli sme s našim Karoqom absolvovať priesmyk Transalpina v pohorí Munții Parâng, ktorý možno nie je tak známy ako legendárny Ceaușescou Transfagarašan, no tiež ponúka dych berúce výhľady. Buďte však pripravení, že veľa diaľničných úsekov si neužijete. Toto dobrodružstvo vás vyvedie na rýchlostnú komunikáciu až približne 100 km pred rumunsko-maďarskými hranicami. No stojí to zato.

Zo Sozopolu do Ruse si diaľnice neužijete

Zo starobylého Sozopolu sme vyrážali v pondelok približne o desiatej hodine do obeda. Nie je to ideálne. Hneď cestou do Burgasu sme sa dostali do zápchy, ale zdržanie bolo len asi 15 minút. Cesta Bulharskom tentoraz vedie k hraničnému mestu Ruse. Celý úsek Bulharskom od Burgasu meria asi 250 km a závisí od toho, akú trasu vyberie navigácia. Cez pracovný deň nás viedla tak, aby sme sa vyhli zápcham a z diaľnice smerom na Sofiu nás zviedla už asi po 10 km za Burgasom. Tam rýchle cestovanie skončilo. Zato prechádzate bulharským vidiekom, ktorý je na míle vzdialený frekventovanému pobrežiu. Prejsť musíte po komunikáciách rôzneho druhu a kvality aj cez pohorie Stara Planina, ktoré v mnoho pripomína naše Karpaty, akoby ste išli napríklad cez Pezinskú Babu. Cestou míňate aj nádherný prírodný úkaz Čudnite Skali.

Do Ruse sme dorazilo po 276 km jazdy. Trvalo to štyri a pol hodiny aj s malými prestávkami. V Ruse sme doplnili nádrž doplna. Cena nafty nás potešila. Liter stál len 2,64 leva, teda iba 1,35 eura. Nádhera. Bolo to dokonca lacnejšie ako v Sozopole. Jediná čerpacia stanica si je tam dobre vedomá svojej polohy, takže na pobreží sme liter nafty tankovali za 2,77 leva (1,42 €). Potom nám už nič nebránilo zamieriť do Rumunska. Vnútorný okruh v Ruse vás privedie rovno na prechod. Z prejazdu bulharsko-rumunskou hranicou si nemusíte robiť ťažkú hlavu. Vybavení sme boli prakticky bez čakania. Napokon, prechádzate priechodom v rámci EÚ, i keď nie v rámci Schengenu. Do mestečka Novaci sme dorazili o desiatej večer, po 578 km jazdy zo Sozopolu. Celé to teda trvalo 12 hodín. Ubytovali sme sa za 37 eur rodinnom penzióne. Veľa komfortu ale neočakávajte.

Ráno bola pred nami Transalpina, jedna z najkrajších európskych horských ciest. Vedie cez pohorie Munții Parâng v južných Karpatoch až do mesta Petrosani. Najkrajší úsek má približne 50 kilometrov. Zážitok zvyšuje fakt, že prejazd má nie jeden ale rovno dva vrcholy, takže medzi nimi absolvujete klesanie a následné stúpanie sedlom. V najvyššom bude si môžete oddýchnuť. Sú tu stánky s občerstvením a miestnymi výrobkami. Keďže Rumuni nechránia svoju prírodu tak ako v našich národných parkoch, dá sa autom vybrať na lúky, mimo hlavnej cesty a ľahnúť si do vysokohorskej trávy.

Za priechodom sa rýchlo vrátite prvým výjazdom na diaľnicu. Potom vás už nemá čo prekvapiť. O 50 km sa diaľnica napojí pri Szegede na diaľnicu z Belehradu, tú, ktorou ste išli do Bulharska cez Srbsko, a vy zamierite na sever diaľnicou M5 na Budapešť. Ak ste si kúpili mesačnú maďarskú diaľničnú známu už počas cesty na dovolenku a v nádrži máte lacnejší rumunský benzín, nemáte problémy. Úsek z Nadlacu do Budapešti má približne 220 km. No a potom sa cesta delí podľa toho, či mierite na prechod Rajka (182 km) do Bratislavy alebo cez Miškovec na Košice (260 km). Jediným potenciálnym zdržaním môže byť opäť nultý obchvat Budapešti M0. My sme tadiaľ prechádzali okolo 22.00 v utorok a nič výnimočné sa nedialo. Po absolvovaní 400 km maďarskom sme dorazili na najzápadnejšiu hranicu so Slovenskom. Za sebou sme mali celkom 1 490 km.

Na záver

Ak to všetko spočítame, prešli sme so Škodou Karoq cestou do a z Bulharska, aj s miestnymi výletmi, 3 230 km. Toto rodinné SUV nás rozhodne nesklamalo. Nielen komfortom a celkovou priemernou spotrebou len 6,2 litra nafty na 100 km, ale aj veľkým kufrom s objemom 500 litrov, v ktorom nájdete typické vychytávky Škody. Ako organizéri so suchým zipsom či výklopné háčiky . A to nás celú cestu hrial dobrý pocit, že si so sebou vozíme rezervné koleso. Dnes to nie je vôbec samozrejmé, dokonca ani pri SUV. Našťastie sme ho nepotrebovali. Karoq zvládol cestu bez najmenšieho zaváhania. A dokonca aj extrémne teploty. Klimatizácia pracovala na plné obrátky. No a vstavaná navigácia nám pomohla všade tam, kde nebol signál. Verte, že takýchto úsekov bolo požehnane.