125 rokov ŠKODA AUTO: Galéria osobností

Českí zakladatelia automobilky ŠKODA vybudovali špičkový tím spolupracovníkov pestrého pôvodu aj spoločenského postavenia. Pripomeňme si aspoň niekoľko výrazných osobností, ktoré formovali jej vývoj za 125 rokov existencie.

12. 3. 2020 125 rokov Škoda

Intuitívny technik s tvorivou fantáziou Václav Laurin spojil sily s ďalším vášnivým cyklistom a vizionárom individuálnej mobility, vyučeným kníhkupcom Václavom Klementom. Spoločne v roku 1895 založili firmu LAURIN & KLEMENT. Svojimi skúsenosťami aj konexiami prispievali k rozvoju automobilky taktiež po roku 1925 a vstupe strategického partnera, plzenského koncernu ŠKODA. Až do konca života zostali Václavovia Laurin s Klementom najbližšími priateľmi, v Mladej Boleslavi bývali v susedstve a na miestnom cintoríne sú pochovaní neďaleko od seba.

Narcis Podsedníček nemal veselé detstvo, v útlom veku stratil matku aj otca-horára, ktorého zastrelili pytliaci. Stal sa výrobcom náradia a zároveň patril k obchodným zástupcom velocipédov SLAVIA z produkcie továrne L&K. Neskôr, už ako zamestnanec firmy LAURIN & KLEMENT, sa vypracoval na vrchného majstra. V tejto pozícii bol zodpovedný za vývoj bicyklov aj motocyklov, s ktorými sám pretekal. Značku úspešne reprezentoval hneď v prvých medzinárodných pretekoch, ktorých sa zúčastnil: v sedle motocyklu L&K obstál v pretekoch Paríž — Berlín s dĺžkou 1 196 km.

Najslávnejší z pretekárov motocyklovej éry L&K, pôvodne pilníkar (výrobca pilníkov), dosiahol celý rad úspechov korunovaných víťazstvom v neoficiálnych majstrovstvách sveta: v júni 1905 ich organizovala Medzinárodná motocyklová federácia so sídlom v Paríži. V Dourdane pri Paríži Vondřich absolvoval päť kôl, celkom 270 km, za nevídané 3 hodiny 5 minút a 15 sekúnd. Niet divu, že mu kráľ dychovej hudby František Kmoc, napísal cval Na motoru. Vondřich, prezývaný Kráľ karburácie, Dourdanský víťaz či Cestujúci kováč, sa neskôr stal vedúcim ústrednej pražskej predajne mladoboleslavskej značky.

Tento zástupca jedného z najstarších českých šľachtických rodov, avšak narodený v USA, sa stal hlavným akcionárom mladoboleslavskej automobilky. Gróf Alexander Kolowrat-Krakowský, populárny „Saša“, bol pre svoje demokratické vystupovanie obľúbený u každého, počnúc mechanikmi, s ktorými sa – vraj zamazaný od oleja viac ako všetci ostatní – aj po nociach podieľal na príprave pretekárskych vozov, až po aristokratov, medzi ktorými malo jeho doporučenie vhodného typu vozidla svoju váhu. Zároveň patril k priekopníkom letectva a filmu. V jeho ateliéri pracovala Marlene Dietrichová i režisér Michael Curtiz, dávno po Kolowratovej smrti preslávený vojnovou romancou Casablanca.

Azda žiadny iný technik neformoval vývoj vozov ŠKODA tak dlho, ako šéfkonštruktér Ing. Vladimír Matouš: od roku 1928, teda od začiatkov pásovej výroby, až do roku 1959. Jeho životným dielom bolo vypiplanie dlhého vývojového radu škodoviek s chrbticovým nosníkom rámu podvozku, konceptu používaného od modelu Š 420 Standard (1933) do vozu ŠKODA 1202 (1973). Precízneho a skromného šéfkonštruktéra si natoľko vážili, že po ôsmich rokoch práce ho povýšili na viceriaditeľa firmy. Po krátkej povojnovej prestávke v službách ministerstva priemyslu sa v roku 1948 do Mladej Boleslavi vrátil ako technický riaditeľ AZNP a ešte predtým, ako v decembri 1959 odišiel do dôchodku, stihol do výroby zaviesť dodnes populárne modely OCTAVIA a FELICIA.

V mladosti vášnivý skaut, neskôr učiteľ, ale hlavne cestovateľ, novinár a advokát vozidiel ŠKODA, podnikol v druhej polovici 30. rokov s modelom POPULAR náročné diaľkové jazdy po Európe, ale aj severnej, strednej a južnej časti amerického kontinentu. Okrem množstva článkov a rozhlasových reportáží ju pripomínajú aj dodnes čítané Elstnerove cestopisy ako Európan sa vracia (ŠKODA POPULAR v USA a Mexiku, 1936) alebo Targo Argentino (POPULAR 1100 OHV v Argentíne, 1938). Obe tieto výpravy podnikol s manželkou Evou, ktorá nie len zdatne navigovala, ale s populárnym „Frankom“ sa striedala aj za volantom. Namiesto okolo sveta mohol potom v roku 1959 ísť už len do Sovietskeho zväzu, a to s vtedy novým vozidlom ŠKODA OCTAVIA.

V mladoboleslavskej automobilke pracoval Josef Velebný už v druhej polovici 20. rokov, ale jeho najvýznamnejšie počiny sú spojené s povojnovou érou. Ako vedúci konštrukcie karosérií ŠKODA totiž stál pri zásadných technologických medzníkoch – prechodu od zmiešanej stavby, teda s oplechovanou výdrevou, cez celokovovú karosériu na samostatnom podvozku (1952: ŠKODA 1200) k ďalšiemu kroku, samonosnej celokovovej karosérii (1964: ŠKODA 1000 MB). Na dôchodku sa Josef Velebný významne podieľal na vývoji špeciálnych produktov pre potreby lokálnych trhov, od Nového Zélandu (TREKKA) cez Pakistan (SKOPAK) po Turecko (ŠKODA 1202 KAMYONETLERI).

Dvaja bratia Bobkovci, Václav a Jaroslav, aj Václavov syn Václav ml. patrili v povojnovom období k najvýznamnejším osobnostiam továrenskeho pretekárskeho tímu značky ŠKODA. Václav Bobek st. štartoval napríklad na 24-hodinovke v Le Mans 1950 (ŠKODA Sport), jeho brat Jaroslav Bobek postúpil od súťažných verzií vozidiel ŠKODA OCTAVIA a Š 1000 MB k okruhovým špeciálom Š 1100 OHC a monopostom kategórie Formula 3 (v roku 1966 sa stal majstrom Československa). V rodinnej tradícii pokračoval Václavov syn Václav Bobek ml., napr. so sedanom ŠKODA 100 L v Európskych majstrovstvách cestovných automobilov 1970. Továrensky tím vtedy v prestížnom šampionáte vybojoval druhé miesto.

Nórsky automobilový pretekár John Haugland hájil od roku 1967 farby značky ŠKODA v okruhových pretekoch, spočiatku „len“ na nórskych podujatiach v službách tamojšieho importéra. Jeho výkony však prilákali veľkú pozornosť, a tak prestúpil rovno do továrenského rallyeového tímu, kde pôsobil až do roku 1990. Za svoju kariéru dobyl pre značku ŠKODA úctyhodných 106 víťazstiev vo svojej triede na medzinárodných súťažiach a zúčastnil sa 32 podnikov majstrovstiev sveta v rallye. Haugland najčastejšie víťazil s legendárnym kupé ŠKODA 130 RS. K jeho najväčším úspechom patrilo napríklad deviate miesto v celkovej klasifikácii Švédskej rallye 1979 a trikrát vyhral Barum rallye (1976, 1979, 1980).

Petr Hrdlička je synom predvojnového riaditeľa mladoboleslavskej automobilky Karla Hrdličku a zároveň otcom súčasného vedúceho vývoja podvozku a agregátu Martina Hrdličku. Začínal ako učeň číslo 9809 (obor strojný zámočník - automechanik). Neskôr si získal uznanie ako odborník na hypoidné ozubené súkolia, v rokoch 1963 a 1964 pôsobil v Mladej Boleslavi ako vrchný dielovedúci ozubárne. Potom pracoval vo Švajčiarsku a v Ústave pre výskum motorových vozidiel v Prahe. V marci 1983 bol Peter Hrdlička poverený vedením projektu automobilu novej generácie s pohonom predných kolies, neskôr známeho ako ŠKODA FAVORIT. Jeho meno ako externého konzultanta nájdeme taktiež za projektami ľahkých úžitkových vozidiel ŠKODA FELICIA pick-up, vrátane derivátov pre voľný čas FELICIA Fun (1995 - 1997).

V roku 1991 sa mladoboleslavská automobilka stala len štvrtou značkou koncernu Volkswagen. Predsedom predstavenstva automobilky ŠKODA sa stal Ludvík Kalma. V období 1991 až 1996 sa zaslúžil o úspešnú transformáciu firmy zo štátneho podniku na modernú, vysoko konkurencieschopnú spoločnosť. Vrcholom jeho pôsobenia sa stala ŠKODA OCTAVIA, prvý model nižšej strednej triedy v novodobej histórii značky, ktorý začal v roku 1996 schádzať z modernej linky v novej časti mladoboleslavského závodu. Ludvík Kalma tragicky zahynul 24. novembra 1996 pri ním nezavinenej dopravnej nehode.

Hlavným iniciátorom a architektom začlenenia značky ŠKODA do koncernu Volkswagen bol profesor Carl Horst Hahn, predseda predstavenstva VW. Jeho predkovia žili od 17. storočia v juhočeských Nových Hradoch, kde Hahn v detstve navštevoval svojho dedka. Mladú Boleslav prvýkrát navštívil vo februári 1990. V pamätiach na to spomína: „Boli sme príjemne prekvapení (...) Vďaka modelu ŠKODA FAVORIT disponovala Mladá Boleslav moderným vozidlom v triede Polo, ktoré bolo možné predávať všade, na Západe však po niekoľkých úpravách.“ Dňa 22. marca 1991 už prebehli rokovania s vedením automobilky ŠKODA aj vrcholnými politickými predstaviteľmi. Celý proces bol zavŕšený 28. marca 1991 podpisom zmluvy, ktorá vstúpila do platnosti 16. apríla. Spoločnosť Volkswagen zastupoval okrem predsedu predstavenstva Hahna predovšetkým Volkhard Köhler, riaditeľ pre zahraničnú spoluprácu.

Wilfried Bockelmann bol s českou automobilkou v kontakte od roku 1985, keď pomáhal s adaptáciou jej karburátora pre pripravovaný model ŠKODA FAVORIT. Nemecký technik a manažér bol potom v rokoch 1995 až 2002 šéfom technického vývoja ŠKODA AUTO a zásadnou mierou sa zaslúžil o rozvoj nezávislého technického vývoja značky. Viedol napríklad vývoj modelov FABIA a SUPERB, mal zásluhu na zachovaní a rozvoji závodu v Kvasinách. Značku ŠKODA vrátil do sveta svetových rallye. V Mladej Boleslavi pracoval 79 mesiacov a obrovský pokrok, ktorý značka urobila, potvrdzuje aj premena Bockelmannových služobných vozidiel: spočiatku používal tisíctristovku FELICIA, na sklonku svojho pôsobenia SUPERB V6.

Vo februári 2008 sa hlavným dizajnérom ŠKODA AUTO stal vtedy 35-ročný Jozef Kabaň, okrem iného absolvent londýnskej Royal College of Art. Od roku 1999 bol zodpovedný za vývoj dizajnu športového vozidla snov, Bugatti Veyron, od prvého náčrtu až po zahájenie sériovej výroby. Do Mladej Boleslavi prešiel od značky Audi. Automobilom s okrídleným šípom v logu vtisol jeho tím výraznú podobu – pripomeňme tretiu generáciu modelových radov ŠKODA FABIA, OCTAVIA a SUPERB. Dizajnový jazyk sa inšpiroval okrem iného tradičným brusom českého kryštálu. V júli 2020 prevzal Jozef Kabaň od Klausa Bischoffa vedenie dizajnu osobných automobilov značky Volkswagen.

Vedúcou osobnosťou mladoboleslavskej automobilky bol od novembra 2015 do júla 2020 predseda predstavenstva ŠKODA AUTO Bernhard Maier. Vyučený automechanik neskôr vyštudoval odbor podniková ekonomika a do Mladej Boleslavi priniesol svoje bohaté skúsenosti a odbornú erudovanosť, okrem iného z pozície člena predstavenstva spoločnosti Porsche pre predaj a marketing. Bernhard Maier presadzuje novú orientáciu značky v rámci Stratégie 2025 — plánu transformácie tradičnej automobilky v globálne aktívneho poskytovateľa komplexných služieb mobility. K hlavným pilierom Stratégie 2025 patrí vstup na nové trhy, digitalizácia, SUV ofenzíva či elektromobilita zahrňujúca plug-in hybridné aj čisto elektrické modely, ponúkané zákazníkom od roku 2019. Ďalším krokom bude v roku 2020 model ENYAQ, čisto elektrické SUV postavené na koncernovej platforme MEB. Do roku 2022 potom značka ŠKODA predstaví desať elektrifikovaných vozidiel.