Len pár škrabancov a tlmič, nič viac
Skutočnosť, že obaja partneri prešli z Holandska do Južnej Afriky a späť v elektromobile, dokazuje, že cestovať sa dá aj takto udržateľne. "Jazda na elektrinu je v porovnaní so spaľovacími motormi jednoducho iná. Ale ako vidíte, všetko je možné. Pre nás sa elektrina stala samozrejmosťou. Treba si na ňu len zvyknúť. Žijeme vo svete, kde je elektrina prakticky všade. A s jej pomocou sa všade aj dostanete. Alebo si vezmite solárne nabíjanie. Nemali sme s ním žiadne skúsenosti a pred cestou sme ho vyskúšali len dvakrát. Začali sme v Maroku a kým sme z tohto štátu odišli, pripadalo nám to už úplne normálne. Človek si musí zvyknúť na zmeny, prinútiť sa urobiť ten veľký skok a byť otvorený novým veciam. Ale je to oveľa jednoduchšie, ako si ľudia myslia," uvažuje Renske.
Cestovatelia si špeciálne vybavené auto zatiaľ nechajú na prednáškové turné, ale časom pravdepodobne zamieri do múzea Škoda
Aké plány majú dobrodruhovia po návrate do bežného európskeho života? Na programe je rodina, priatelia, Vianoce a koniec roka. O ďalších cestovateľských plánoch zatiaľ nerozmýšľali, ale priznávajú, že budúci rok sa budú chcieť o svoj príbeh podeliť. A možno aj inšpirovať ostatných, aby podnikli niečo podobné. Takže prednášky, možno aj kniha? "Áno, pracujeme na oboch. Máme o čom rozprávať," odpovedajú jednohlasne.
Cestou domov sa na pár dní zastavili v Mladej Boleslavi a prezreli si továreň, kde bolo ich auto vyrobené. Stretli sa aj s členom predstavenstva Škoda Auto Martinom Jahnom. Ten im na auto nalepil českú vlajku ako suvenír z ďalšej krajiny, ktorú navštívili.
Člen predstavenstva spoločnosti Škoda Auto Martin Jahn nalepil na auto českú vlajku
Expedičné vozidlo vo svojom rodisku prešlo dôkladným servisom. "Keď technik auto pripojil k počítaču, opatrne sa spýtal: Ale uvedomujete si, že toto je auto s pohonom zadných a nie všetkých štyroch kolies? Samozrejme, že vieme, že je to auto s pohonom zadných kolies, ale ľudia si mysleli, že na to všetko musíme mať len auto s pohonom štyroch kolies. Vyskytol sa len jeden problém: na posledných kilometroch zvlnenej cesty sa pokazil tlmič, takže auto "krivkalo" 500 kilometrov do prístavu v Keni a potom ďalších 2 000 kilometrov z Grécka do Českej republiky. Auto je ťažké, jednoducho mu nevyhovovali zlé africké štrkové cesty a tlmič to vzdal," hovorí Maarten a dodáva, že okrem toho nemuseli za celý čas riešiť jediný technický problém.
"Sme prekvapení, pretože autu sme dali naozaj zabrať. Kryt podvozku je len poškriabaný a trochu pomliaždený. To je však okrem prasknutého čelného skla všetko. Nerobili sme žiadnu údržbu, len sme pravidelne dopĺňali kvapalinu do ostrekovačov. A vymenili sme niekoľko menších plastových dielov karosérie. Ale jadro auta je také odolné! Nemuseli sme robiť vôbec nič. Najväčší stres pre mňa predstavovala preprava auta do Európy. Odpojili sme 12-voltovú batériu, takže vysokonapäťová batéria bola automaticky odpojená. Najprv sme išli ku kontajneru, odpojili sme ich a ja som si pomyslel: Dobre, bude to v kontajneri šesť týždňov. Ako to bude fungovať, keď to zapojíme späť? Ale len som si sadol do auta a jazdil som s ním, akoby sa s ním jazdilo naposledy včera!"
Začína sa cesta loďou do Európy - nakladanie do prepravného kontajnera
Čo sa stane so špeciálne upraveným autom a jeho vybavením, napríklad so solárnymi panelmi? "Zatiaľ nevieme, čo budeme robiť. Spočiatku si všetko necháme, pretože sa chceme podeliť o náš príbeh a je oveľa jednoduchšie vysvetliť, ako niečo funguje, keď to môžete hneď ukázať. Ale nevieme, čo potom spravíme s autom a celou zostavou. Možno ho ponúkneme spoločnosti Škoda, možno bude užitočné pre múzeum. Ale uvidíme," hovorí Renske.