Cestovateľský zápisník: Poľské gotické dobrodružstvo so Škoda Kodiaq

Poliaci vystavali veľmi slušné diaľnice s povolenou rýchlosťou 140 km/h, takže cesta ubieha naozaj rýchlo. Navyše na väčšine diaľnic osobné autá neplatia, čo zvyšuje ich príťažlivosť. Naším spoločníkom na viac ako 2500 kilometrov dlhej ceste bola nová generácia Škoda Kodiaq. A treba povedať, že obstála na výbornú - je priestranná, pohodlná, úsporná a dostatočne výkonná.

Ak sa vám nechce ťahať 900 kilometrov na sever Poľska na jeden ťah, odporúčame zastávku s prespatím vo Varšave. Mesto sa neustále rozvíja a ponúka veľa možností na poznávanie, relax, aj skvelú kuchyňu. A odtiaľ to máte k prvému z nami navštívených hradov menej ako dve hodiny.

Spoznávanie začíname na hrade Nidzica v rovnomennom mestečku. Vo vstupnom vo výške 8 zlotých dostanete sprievodcu, ktorý vám každú celú hodinu ukáže hrad aj s jeho tajomstvami. Hrad Nidzica, ktorému sa hovorí aj brána do mazurského regiónu, stojí na kopci nad lesom a ponúka veľmi zaujímavý pohľad na neveľký, no pekne zrekonštruovaný gotický hrad. Parkujeme Škodu Kodiaq na bezplatnom parkovisku pri hrade a po pár krokoch prechádzame cez bránu najprv na vonkajšie, následne na vnútorné nádvorie.

Začiatkom 15. storočia ho postavili teutónski rytieri, známi aj ako križiaci. Dnes v ňom nájdete hotelové ubytovanie, knižnicu, kultúrne a kongresové centrum vrátane dvoch koncertných miestností, pričom jedna z nich funguje aj ako galéria. Počas prehliadky spoznáte históriu osídlenia s unikátnou kolovou konštrukciou, ktorú museli vtedajší majstri vytvoriť, aby mohli postaviť budovy na okolitej močaristej pôde.

Ako nám povedal zanietený sprievodca, na hrade nájdete tri druhy architektúry. Prvý predstavuje gotika s lomenými oblúkmi a tehlami, z ktorých vznikli obvodové múry. Potom to bola Zawadskeho éra, čo bol predseda poľskej Štátnej rady v rokoch 1952 – 64, keď sa začalo s obnovou a rekonštrukciou hradu. No a na záver Kwašnievskeho éra, čo bol poľský prezident v rokoch 1995 až 2005, keď sa rekonštrukčné práce zavŕšili a hrad dostal súčasný vzhľad štvorcového tvaru s vnútorným nádvorím. Tu sa môžete osviežiť v miestnej reštaurácii, prípadne aj zakúpiť suveníry.

Táto obľúbená detská činnosť môže nadobudnúť veľmi dôležitý rozmer. Stačí, aby ste vedeli, čo kreslíte, ako kreslíte, a prečo kreslíte. Ak ste Mikuláš Kopernik a kreslíte pohyby nebeských telies na steny hradu v Olštýne (Olsztyn), prispievate k rozvoju vedomostí ľudstva.

Olštýn s približne 170 000 obyvateľmi tvorí sídlo Warmsko-mazurského vojvodstva a v slovenskom kontexte by sa zaradil na tretie miesto medzi Košice a Prešov. Turistom ponúka veľa atrakcií vonku aj vnútri vrátane observatória, takže návštevu mesta nenaruší ani daždivé počasie. V okolí mesta a vo vojvodstve sa nachádza 11 jazier, tri kempingy vrátane jedného pre kemperov a dve veľké parkoviská pri jazere s bezplatným parkovaním karavanov. Milovníkov histórie, kultúry a vzdelanosti pritiahne do Olštýna Mikuláš Kopernik, ktorý tu žil a pracoval. Práve na zámku sa nachádza jediný zachovaný astronomický prístroj na svete vyrobený Kopernikom.

Ubytovacie možnosti dokážu zodpovedať na všetky požiadavky a nároky cestovateľov. Vzhľadom na jeho výhodnú centrálnu polohu sme si Olštýn a hotel Warminski vybrali ako miesto, odkiaľ sme vyrážali spoznávať ostatné hrady.

Samotné mesto na severe Poľska akoby zakonzervovalo svoje centrum v histórii. Malebné námestie vás očarí, aby vám Varmské a mazurské múzeum v gotickom hrade so vstupným 10 zlotých vyrazilo dych. Najmä preto, lebo tu Mikuláš Kopernik na stenu kreslil pohyb slnka a planét, vytvoril model slnečnej sústavy so Slnkom v strede a s guľatými planétami a zároveň tu napísal aj svoju jedinú lekársku knihu. Rovnako tu nájdete aj Kopernikov model slnečnej sústavy so slnkom v strede. A pre porovnanie aj výrazne starší Ptolemaiov, ktorý mal v strede ešte Zem. Zážitkami tu nešetria a odnesiete si odtiaľto nielen nové vedomosti, ale aj presvedčenie, že objavy a vzdelanie majú svoje miesto aj dnes.

Nehľadajte za tým nič temné, to sú len hlavné poznávacie znaky malebného hradu Lidzbark Warminski. Z Olštýna je to necelých 50 km, čiže niečo okolo hodinky jazdy cez jemne zvlnený kraj s poľami a ihličnatými lesmi. Priemysel sem veľmi nezavítal a Poliaci hovoria, že región má jedno z najčistejších ovzduší v krajine.

Samotný Lidzbark Warminski, Warmská perla, alebo Benátky severu, bol viac ako 400 rokov hlavným mestom Warmského vojvodstva a zároveň sídelným hradom biskupov. Neskôr sa z neho stal sirotinec, po Druhej svetovej vojne prešiel kompletnou rekonštrukciou. Prečo spomíname podzemie? Hrad má až dve poschodia pivničných priestorov, ktoré predstavovali veľmi dôležitú súčasť každodenného života. Nielen preto, že sa v nich uskladňovali potraviny a tovar, ale aj pre ich obrannú funkciu so strieľňami. Boli tu aj krby, pomocou ktorých sa dômyselne centrálne vykuroval hrad.

Od najspodnejšieho poschodia pivníc po najvyšší bod veže absolvujete približne 150 schodov, výstup do veže predstavuje slušnú výzvu. No záverečný výhľad za to stojí.

Dnes hrad ponúka aj ubytovanie v 4-hviezdičkovom hoteli, reštauráciu a kaviareň, prípadne možnosť parkovať hneď pod jeho stenami. Ozaj, chýba vám spojenie s Mikulášom Kopernikom? Tak ten tu pôsobil v dvoch etapách na prelome 15. a 16. storočia ako dvorný fyzik. V tom čase sa o plochej Zemi začínalo veľmi intenzívne pochybovať a moderný pohľad na svet a okolitý vesmír bol plný prevratných objavov. Za 14 zlotých návšteva stojí a podľa toho, koľko času budete venovať jednotlivým exponátom, obdivovaniu obrovského obrazu Bitky pri Grunwalde, či štveraniu sa do veže, vám zaberie približne dve hodiny.

Povedali sme si po návšteve hradu Ostroda. Vstupné 5 zlotých vám otvorí brány do hradu umiestneného v parku. Aj tento založili teutónski, alebo križiacki rytieri už v prvej polovici 14. storočia. Expozícia hradu hovorí, že ľudia sa tu vyskytovali už od Doby kamennej. Pokojný život tu však nebol. Vojenské ťaženia tadiaľto viedli križiaci, Švédi, Prusi, Francúzi, Rusi, aj obe svetové vojny. Pôvodný hrad so štyrmi krídlami zachvátil koncom 18. storočia požiar, ktorý prenikol do východného krídla so skladom pušného prachu. Následky si asi viete predstaviť. Toto krídlo sa už nikdy neobnovilo, akurát sa časom zacelila stena, aby hrad nebol na jednu stranu otvorený.

Lepší program, ako nechať si hrad Malbork na koniec, spraviť nemôžete. Ak by ste ním začínali, prídu vám ostatné hrady menej významné, čo by bola veľká chyba. Naša trasa ich pekne striedala, pričom vrcholila v Malborku. Najväčšom gotickom hrade na svete a zároveň aj najväčšej tehlovej stavbe na svete. Neprekvapí, že je pod ochranou UNESCO.

Odporúčame prísť k nemu od mesta. Z Olštýna to bolo približne hodinu a pol po cestách vlniacich sa lesmi. Navigácia nás zaviedla do parkovacieho domu hneď pri hrade, čo sa v horúcom lete veľmi zišlo. Ceny lístkov závisia od trasy, ktorú si chcete pozrieť. No bolo by mrhaním vášho času a potenciálu hradu, ak by ste si vybrali kratšiu ako kompletnú historickú trasu. Stojí síce 80 zlotých, no v cene máte aj audio sprievodcu s veľmi dobrou slovenčinou. Odporúčame rezervovať si lístky vopred online, vyhnete sa tak dlhým radom pred pokladňami.

Malbork začali stavať v druhej polovici 13. storočia a na začiatku 14. sa stal sídlom križiackych veľmajstrov. Po nich bol 300 rokov jedným zo sídiel poľských kráľov. Dnes po ňom chodia turisti híkajúc nad jeho nádherou. Je až neuveriteľné, ako sa ho podarilo zrekonštruovať z ruín, ktoré z neho spravili ruskí vojaci na konci Druhej svetovej vojny. Z akéhosi temného dôvodu takto pristupovali ku všetkým navštíveným hradom.

Hrad sa delí na dve časti – dolnú, ktorá sa používala na svetské potreby a kontakt s okolím a hornú, v ktorej bývali rytieri a venovali sa tu modlitbám, rozjímaniu a štúdiu. Celý ich život dôsledne (od druhu jedla v daný deň, až po to, čo si majú obliecť na spanie) určovali pravidlá, čiže regule. Návšteva hradu vám ukáže podzemie s unikátnym systémom centrálneho vykurovania, sály, kde sa stretávali rytieri, ale aj miestnosti, kde býval veľmajster rádu, hodovaciu miestnosť, kuchyňu. Poznámka na okraj – v celom hrade mali vlastnú toaletu iba veľmajster a hlavný kuchár.

Obzory vám rozšíri aj expozícia zbraní a brnenia, ako aj zbrane z Blízkeho východu. A pokiaľ ste skôr na umenie, očarí vás expozícia jantáru vrátane mimoriadne vzácnej krabičky Christopha Mauchera.

Spoločníka na ceste po poľských gotických hradoch nám robila Škoda Kodiaq s dvojlitrovým naftovým motorom. Aj vďaka ergonomickým sedadlám s možnosťou masáže sa dalo zvládnuť takmer 2 500 km vrátane záverečného 900 km presunu na trase Gdaňsk – Bratislava bez citeľných problémov s chrbtom. Spotreba po celej ceste skončila na veľmi slušnej hodnote 6,8 l/100 km.

Na diaľniciach aj okreskách sa veľmi dobre osvedčil úplne nový adaptívny podvozok, ktorý filtroval nerovnosti aj s 20-palcovými kolesami. Batožinový priestor by bez povšimnutia zvládol aj 4-člennú rodinu, ktorá by si zároveň užívala pohodlie priestranného interiéru s množstvom nabíjacích konektorov vrátane dvoch bezdrôtových nabíjacích plôch v stredovej konzole.

Škoda Kodiaq bola na 2 500 km merajúcej ceste vynikajúcim spoločníkom. Priestranným, pohodlným, úsporným a dostatočne výkonným.

Text: Martin Šebesta, Auto Motor a Šport

Foto: Juraj Hrivnák

Aktivita bola spolufinancovaná z prostriedkov Samosprávy Warmsko-mazurského vojvodstva a Samosprávy Pomoranského vojvodstva. Viac informácií na stránke: https://zamkigotyckie.org.pl/