Elektrické postrehy a úvahy
Servisné intervaly sú v modeli Enyaq veľkoryso rozvrhnuté na každé dva roky, čo je oproti vozidlám so spaľovacím motorom, ktoré musia byť servisované častejšie, pozoruhodný rozdiel. Aj celkové náklady na údržbu elektrických vozidiel sú nižšie. "Náš prvý servis stál približne 350 eur, čo je oveľa menej, ako sme boli zvyknutí," poznamenáva Ivo.
Chváli aj dizajn modelu Enyaq za jeho premyslenosť, najmä pokiaľ ide o prispôsobenie potrebám rodiny. Zatiaľ čo niektoré funkcie, ako je napríklad spona na parkovacie lístky, využíva pravidelne, iné, ako napríklad dáždnik a škrabka na ľad, sú potrebné len zriedka. "Batožinový priestor je pre rodinu ako dar z nebies," hovorí Ivo a pripomína, že aj so skladacím vozíkom a množstvom zbalených nevyhnutností bolo miesta ešte aj navyše. Veľkorysý vnútorný úložný priestor vozidla je počas ciest neoceniteľný aj pre uskladňovanie občerstvenia a potrebných vecí na dosah.
Ivo pragmaticky radí budúcim i súčasným majiteľom elektromobilov: správajte sa k nim ako k iným autám, ale nabíjajte ich rozumne. Odporúča nabíjanie na 80 % pri každodennom používaní a na 100 % pri dlhších cestách, pričom zdôrazňuje neefektívnosť nabíjania nad 80 % počas rýchleho nabíjania. Jeho odporúčanie robiť prestávky každé 2 až 2,5 hodiny je v súlade so zdravím vozidla i vodiča a on sám vidí nevyhnutné zastávky ako príležitosť na odpočinok a spoznávanie.
Jedna zo švédskych zastávok - mestečko Gränna známe produkciou cukrových tyčiniek.
Ivo sa okrem iného podelil o to, ako ho príjemne prekvapil výkon vozidla Enyaq pri okamžitom zrýchlení na semaforoch i zvedavosť, ktorú Enyaq vzbudzuje. "Raz sme sa o ňom rozprávali na colnici na hraniciach vo Veľkej Británii, keď sme sa vracali do Francúzska. Colníci nás požiadali, aby sme vypli motor, a ja som povedal, že to naozaj nie je možné."
Na konci rozhovoru sa Ivo zamýšľa nad širšími dôsledkami výberu elektromobilu. "Prechod na elektrický pohon je osobné rozhodnutie, ale je to aj krok k riešeniu ekologických problémov," hovorí. Aj keď si uvedomujú počiatočné vyššie náklady a občasné nepohodlie, Pootersovci považujú svoju cestu na elektrický pohon za dobrodružstvo, ktoré sa začína každým odchodom, nie príchodom do cieľa. Ivov postoj k elektromobilom je skôr informatívny ako presvedčovací a ostatných vyzýva k tomu, aby zvážili, ako môžu aj oni prispieť k udržateľnejšej budúcnosti. Ako sám hovorí: "Som tu preto, aby som sa podelil o skúsenosti, nie aby som presviedčal."