Hodvábna cesta naprieč Európou so Škoda Superb

História nie je mojou záľubou, no vždy ma fascinovala tzv. hodvábna cesta, ktorá slúžila na uskutočňovanie obchodov medzi Európou a Áziou. Kedysi spájala Čínu s Rímskou a Byzantskou ríšou a vďaka nej sa do Európy dostali mnohé technické vynálezy, ako napríklad papier, hodváb či porcelán. Dnes už je hodvábnou cestou doslova akákoľvek obchodná trasa – po vode, vzduchu či po zemi. Po jednej z nich sme sa vybrali aj my a jej názov som si neprepožičal len tak náhodou. Mala totiž obchodný charakter, aby sa Slováci dostali k technickým zázrakom, svojským umeleckým dielam, ktoré vyrobili šikovné švajčiarske ruky. Ako asi už tušíte, hovorím o náramkových hodinkách, ktoré majú stále svoje nezameniteľné miesto na zápästiach rúk, a to aj napriek záplave ich moderných smart potomkov.

Na túto pomyselnú hodvábnu cestu to chcelo zvoliť niečo cestovné, niečo podobne luxusné ako tovar, po ktorí sme sa vybrali. Voľba tak padla na úplne novú Škoda Superb vo verzii liftback, vrcholovom výbavovom stupni Laurin & Klement, s pohonom všetkých štyroch kolies a výkonným, no zároveň úsporným motorom 2.0 TDI s výkonom 140 kW. Na prvý pohľad papierovo ideálne parametre, takmer dve tisícky kilometrov počas troch dní ukážu realitu. Je Superb skvelým hltačom kilometrov, alebo ukáže nejaké slabiny?

Vôbec prvou zastávkou, ktorá bola na pláne, bolo hlavné mesto Maďarska. Budapešť, hospodárske, dopravné a kultúrne centrum krajiny, v ktorom žije takmer 1,7 milióna obyvateľov, je skvelým miestom ak si chcete cez víkend zažúrovať alebo odpočinúť pri pohári dobrého vína v jednej ruke a s chutným jedlom v druhej ruke. Lenže, cieľom nášho prvého obchodného stretnutia bol butik na hlavnom bulvári v samom centre mesta. Superb sa prehustenou Budapešťou prepchal bez najmenších problémov, pri manévrovaní upchatými tepnami a hľadaní parkovacieho miesta pomohli asistenti, ktorí sledovali všetky uhly okolo auta za nás. V meste, kde do cesty skáču stovky turistov snažiacich sa prekročiť štvorprúdovku, sa extra oči zídu. Poviem vám, že prvé prudké zabrzdenie a utiahnutie pásov čoby ochrana pred kolíziou mi skoro privodilo infarkt, ale to, že sme motajúceho sa turistu nezrazili, beriem ako pozitívne vyváženie prvotného šoku.

Polhodinové stretnutie ubehlo a do ešte stále vyklimatizovaného auta sme sa vrátili plánujúc ďalšiu zastávku. Bezdrôtové prepojenie s mobilom funguje vynikajúco, do pár sekúnd ťukáme ďalšiu destináciu do 13-palcového displeja infotainment systému, ktorý hovorí, že vďaka doprave ten Zagreb akosi nestíhame. Kým sa vymotávame z centra mesta, diskutujeme, či to skúsime alebo zamierime rovno do ďalšej destinácie – Ľubľany. Zapnutá masáž, vychladený interiér a občerstvenie na palube nám pomohlo zrelaxovať sa a utriediť si myšlienky a zadať povel, aby nás navigácia poslala do samotného centra hlavného mesta Slovinska.

Ľubľana bola zhruba päť hodín od Budapešti, čas nehral v náš prospech a tak bolo potrebné využiť ponúkaný výkon dvojlitrového agregátu a zosekať aspoň 30 minút z cestovného času, aby sme všetko v pohodlí stihli. Priemernú rýchlosť nebudem spomínať, pochválim iba Superb za výborné odizolovanie kabíny od vonkajšieho a aerodynamického hluku aj pri vyšších rýchlostiach. Spotreba sa pritom ustálila na 6,8 litra na 100 kilometrov, na čom sme sa zhodli, že je výborný údaj na zvolený štýl jazdy.

V prvý deň nášho „business tripu“ nás čakala ešte jedna zastávka. Byť zhruba o siedmej večer v talianskom prístavnom meste Terst. Cesta z Ľubľany do Terstu je naozaj pekná a ťahá sa tu-i-tam aj mimo diaľnic. Kto už raz v Slovinsku bol, vie, že je známe svojimi nádhernými horskými scenériami, najmä v oblasti Júlskych Álp. Škoda Superb tu ukázala svoju stabilitu na horských cestách. Adaptívny podvozok a vynikajúca priľnavosť zabezpečili pohodlie aj pri prechode ostrejšími úsekmi so zákrutami. Ticho v kabíne a množstvo moderných asistenčných systémov nám umožnili plne sa sústrediť na jazdu a vychutnávať si krásy okolia okresiek.

Taliansko nás v závere dňa privítalo slnkom a svojim typickým šarmom. Pohľad na more, prístav s jachtami a výletnými loďami bol perfektným vyvrcholením dňa stráveného za volantom auta. Po poslednom biznis stretnutí nás čakalo už len to príjemné – prechádzka centrom, večera a nasávanie atmosféry centra mesta s dusnou letnou prímorskou klímou.

Druhý deň našej hodvábnej cesty viedol skrz viacero historických mestečiek severom Talianska. Cieľom bolo obísť čo najviac butikov a malých zastrčených obchodíkov, v ktorých častokrát nájdete tikajúce poklady vo fantastickom stave za cenu, o ktorej sa vám ani nesnívalo. Do karát nám nehralo iba dovolenkové obdobie Talianov, ktorí práve v malých mestách zatvárajú svoje obchodíky a sú v tzv. „vypnutom režime“.

Ráno sme vyrazili na diaľnicu, aby sme už o desiatej ráno preliezli centrum industriálneho centra severo-východu, mesta Padova. Padova je čarovná – tak trochu socialistická, tak trochu historická. Také typické talianske mesto, ktoré postihol brutalizmus minulých desaťročí. Napriek tomu má svoje čaro a mesto som obdivoval tentoraz z pozície spolujazdca. Čo mi ani vo sne nenapadlo bol fakt, že práve tu sa ukáže azda jediná slabina auta, ktorá je zároveň jeho výhodou. Áno, Superb je obrovský, má kopu miesta pre pasažierov, dokonca aj tých zadných a k tomu doslova obrovský kufor liftbacku, ktorý pojme veľké nákupy a batožinu, šikovne zorganizovanú vďaka Simply Clever prvkom. Lenže, skúste nasúkať 4,87-metrovú limuzínu do parkovacích mieste v úzkych uličkách centra, ktoré boli dizajnované na Fiaty 500 a skútre Vespa. Cúvať, vpasovať sa medzi historické múry a otvoriť dvere bola občas tak trochu zložitá úloha. Ešteže kamery okolo celého auta spolu s parkovacími senzormi dokážu pomôcť auto vtesnať aj tam, kde by ste si mysleli od pohľadu zvnútra, že neprejdete.

Padova sa neskôr ukázala ako mesto, kde to s limuzínou je ešte vcelku jednoduché. Skutočný test senzorov a kamier nastal vo Vicenze a neskôr vo Verone, kde sme strávili zvyšok doobedia a poobedia. Ak môžem poradiť, určite sa zastavte vo Verone, ktorá je síce malá, no ponúka mnoho zaujímavých mieste na objavovanie. Mimo samotnej promenády s koloseom v centre je to balkón Júlie z románu Rómeo a Júlia a kto má akú-takú kondičku, určite nech nevynechá renesančné záhrady s výšľapom do kopca, vďaka ktorému sa naskytne fantastický pohľad na celé mesto z výšky. Ak preferujete motanie sa tenkými uličkami malého mestečka, rozhodne nevynechajte skrytý poklad v podobe mestečka Vicenza. Ja som tam bol prvýkrát a rozhodne nie posledný. To mesto má šarmu na rozdávanie a rád by som sa tam opäť prešiel, určite však mimo hlavnej turistickej sezóny, kedy sa námestia a ulice vyprázdnia a vy si tak môžete vychutnať krásy mestečka z terás malých podnikov.

Po výdatnom echt talianskom obede nás čakala ďalšia dilema. Pokračovať v hodvábnej ceste, alebo zakotviť na polceste a užiť si pohodlie, ktoré ponúkajú jazerá na milánskej nížine? Po intenzívnej diskusii padlo racionálne rozhodnutie – sme tu kvôli obchodom, sadáme do auta a žhavíme ďalšie 2-3 hodiny smer azda najznámejšie lyžiarske centrum Cortina d’Ampezzo.

Centrum Dolomitov a zastávka mnohých športovcov a nadšencov športu bolo našou poslednou zastávkou na tento deň. Aj tu na nás čakali dva butiky na ďalšie jednanie, ktoré sme stihli tesne pred záverečnou. Odmeniť sme sa rozhodli prechádzkou krátkym centrom a večerou v neďalekom podniku, obdivujúc majestátne Dolomity, ako i nespočet historických či športových áut, ktoré sa dolomitskou cestou premávajú denno-denne. Niet divu, tento región ponúka jedny z najkrajších ciest s výhľadmi na jazerá a trojtisícové pohoria, vytvarované do unikátnych a nezameniteľných tvarov. I keď sa sem hodí skôr bicykel, motorka či športovo ladený kabriolet, ani Superb v športovom režime nebol zlou voľbou. Kľukatými cestami preplával bez problémov a vďaka dlhému rázvoru vykrúžil zákruty tak, že sme ani nevedeli, že ich už máme za sebou.

V tretí deň našej hodvábnej cesty nás záverečné stovky kilometrov viedli cez Rakúsko späť domov. Prechod cez rakúske Alpy bol poslednou skúškou pre Superb. Vďaka výkonu a efektivite motora sme cítili, ako auto hltá diaľničné kilometre a pritom sa vôbec nenamáha. Bez ohľadu na to, či sme išli 130 km/h alebo vyššie, interiér bol stále tichý a stabilita auta perfektná. K tomu nonstop zapnutá masáž sedadiel a chladenie cez perforovanú kožu a po siedmich stovkách kilometrov sme z auta vystúpili doslova oddýchnutí.

Po ceste cez štyri krajiny musím uznať, že Škoda Superb je skutočne ideálnym partnerom na dlhé pracovné cesty. Ponúka skvelý komfort, technologické vymoženosti a nízku spotrebu paliva, ktorá sa ustálila na 6,8 litra po takmer dvoch tisíckach kilometrov, čo robí z modelu Superb výbornú voľbu pre tých, ktorí trávia veľa času na cestách. Bez ohľadu na to, či ide o mestské ulice, horské priesmyky alebo diaľnice, Superb zvláda všetko s ľahkosťou a eleganciou. Naša hodvábna cesta naprieč Európou s týmto autom bola nielen efektívna, ale aj príjemná a plná zážitkov.