Škola „chaufferov“ a vodičov
S týmto stavom sa nehodlal zmieriť Václav Klement, spoluzakladateľ mladoboleslavskej továrne na automobily. Sám mal vodičské oprávnenie, teda „Vysvedčenie o skúške“ s podpisom a pečiatkou Theodora Skulinu, „skúšobného komisára pre Kráľovstvo České“, od apríla 1906. V Čechách to bol v tom roku 43. vystavený vodičák. Automobilka však potrebovala vyrábať nielen autá, ale aj vodičov.
Vodičské oprávnenie Václava Klementa z roku 1906.
A tak už v lete 1907 vyšli na cesty absolventi prvej autoškoly na českom území, podporovanej – ako inak – automobilkou z Mladej Boleslavi. V časopise Sport a hry z 3. apríla toho roku podnik avizoval, že k 1. máju zriadi školu pre vodičov vozidiel automobilných, teda ako sa vtedy hovorilo, „chaufferov“. Autoškola sľubovala „jednak majiteľom motorových vozidiel poskytnúť príležitosť k názornému spoznaniu konštrukcie vozidiel automobilných a znalostí z riadenia automobilov, jednak vychovávať vodičov z povolania.“
Vozidlá typu VOITURETTE sa v roku 1907 úspešne predávali napríklad do Talianska.
Pre koho bol kurz určený? „Mladí ľudia remesla zámočníckeho, mechanického alebo príbuzného, nachádzajú tu príležitosť zdokonaliť sa na vodičov, po ktorých v dobe rozmachu automobilového značný dopyt bude.“ Samotná výučba mala prebiehať priamo v automobilke, a to „pri dostatočnom počte cvičebných vozidiel“. Okrem teoretickej časti bol dôraz kladený aj na prax. Záujemcovia dostali príležitosť „spoznávať názorne, postupne a dôkladne celú sústavu motorov benzínových, spoznávať materiál k orgánom týmto upotrebený a osvojiť si znalosť starostlivosti, ktorú orgány tieto vyžadujú“.