Premenou prešiel aj interiér, ktorý, samozrejme, naďalej využíval mechanické a elektronické komponenty z koncernovej "zásobárne", tentoraz však už kompletne bez prevzatých povrchových dielov. "Pri prístrojovej doske sme naďalej ctili jednoduchosť a snažili sme sa ju opticky čo najviac odľahčiť a zároveň rozšíriť. Pomohla nám k tomu vysoká stredová konzola a rozdelenie prístrojovej dosky na vrstvy. Veľkú úlohu pri vizuálnom rozšírení zohrala napríklad aj ozdobná lišta, ktorá prechádza cez celú palubnú dosku až k dverám. Chrómové orámovanie nízkych a širokých výduchov ventilácie, rádia a ovládačov klimatizácie zasa navodzovalo pocit prémiovosti," vysvetľuje filozofiu Miroslav Jaskmanicki, ktorý navrhol interiér druhej generácie.
Prístrojová doska podporovala dojem šírky vozidla.
Detailom, ktorý tím dizajnérov interiéru vtedy riešil, bol dáždnik, ktorý bol prekvapivým bonusom prvej generácie. "Druhá generácia sa síce natiahla a vzadu mala stále rekordný priestor, ale stále sme diskutovali o tom, či má byť dáždnik skôr záležitosťou pre cestujúcich vzadu alebo vpredu," spomína Jaskmanicki. Nakoniec sa presunul do predných dverí, kde bol dáždnik k dispozícii pre vodiča aj spolujazdca. To si, samozrejme, vyžiadalo menšiu zmenu dizajnu výplní dverí, aby sa v nich vytvoril priestor pre dáždnik.
Druhá generácia modelu Superb si zachovala veľkorysý priestor, a to najmä na zadných sedadlách.