Ľuboš Čertík: Muž, ktorého srdce bije pre Škodovky

S Ľubošom Čertíkom sme sa stretli na podujatí venovanom youngtimerom v roku 2022. Keď mi neskôr napísal pripomienku k jednému článku, po krátkej komunikácii som si uvedomil, že si píšem s rozhľadeným a skúseným znalcom škodoviek. Dlho som neotáľal a čoskoro som na jeho bránu zaklopal so žiadosťou o rozhovor. Súhlasil.

Od rodinného auta k životnej vášni

Skôr než sme si sadli k diktafónu, Ľuboš Čertík ma zobral na malú exkurziu po svojich garážach. Množstvo artefaktov, hračiek, plagátov či spomienok na druhú polovicu minulého storočia odhalilo zberateľskú vášeň a obdobie, na ktoré sa zameriava. Na zvláštnom mieste má Ľuboš vystavených množstvo ocenení, ktoré pozbieral na podujatiach. Jeho motoristický život s autami je od počiatku spätý so škodovkami, a to už odmalička, viac ako tridsať rokov.

„Vyrastal som v časoch, keď bola Škoda bežné rodinné auto a iné značky na našich cestách v mojom okolí predstavovali skôr výnimku. O Škody, tak ako o iné autá z tých čias, bolo potrebné aktívne sa starať. Ja som pri tých opravách a údržbe ocinovi vždy rád pomáhal,“ spomína Ľuboš Čertík na prvú rodinnú Škodu. „Otec začal krásnou kanárikovo žltou Škodou 110R. Bol však muzikant, takže potreboval niečo väčšie, a preto pochopiteľne prišla do garáže 1203, ktorú v čase, keď si založil rodinu, nahradila Škoda 100 a krátko nato Škoda 130 na emkovom podvozku. To už bolo parádne rodinné auto.“

Verný tradícii

Škody zohrali dôležitú úlohu u Ľuboša Čertíka, aj keď sa sám stal vodičom. „Postupne sa u nás vystriedali viaceré Škody. Aktívne som sa do ich výberu a správy zapájal aj ja. Mali sme 105 a viacero škodoviek z konca 80. rokov. Potom sme veľkým skokom prešli do prvej generácie modernej Škody Octavia. Otec i ja sme ostali súčasným Octaviam verní dodnes, aj keď sme mali, alebo stále máme, aj ďalšie Škody. Napríklad Feliciu kombi, ktorú používame ako pracovné náradie.“

Prvé vlastné auto Ľuboša Čertíka bola tiež Škoda. Domov si doviezol model 120 na širokom emkovom podvozku. Bolo to obdobie, keď aj u nás začala móda tuningu a tento ošiaľ neobišiel ani Čertíkove autá. „Skúšal som rôzne úpravy od laminátových karosárskych dielcov až po motorové vylepšenia.“ Ľuboš si aj dnes svoje auto rád upraví, no už nie tak výrazne ako pred niekoľkými rokmi. „Stačí drobnosť, ale dávam si pozor, aby boli úpravy v súlade s vekom vozidla.“

Premena starej “žehličky” na oranžový poklad

Ľuboš Čertík realizoval úpravy nielen pre seba, ale aj pre zákazníkov. Za svoju prácu získal viacero pohárov a so svojím autom, samozrejme, so Škodou, sa dokonca dostal aj na stránky tuningového časopisu. „Úpravy som robil v prenajatej garáži a postupne mi prešlo rukami skutočne veľa áut. Mnoho z nich som aj vlastnil, myslím, že spolu to bolo okolo dvadsať škodoviek. Niektoré sa u mňa ohriali len krátko, iné som mal dlhšie. Nemohol som si ich však nechať všetky, takže som ich nielen zbieral, ale aj predával, teda ak prišla dobrá ponuka.“

Ľuboš Čertík už niekoľko rokov zdobí slovenskú automobilovú scénu krásnou oranžovou „Žehličkou“, ako je prezývaná 120 LS z roku 1979. „Inšpirovali ma rodičia mojej manželky, bez ktorej podpory by toto všetko neexistovalo. Žehličku mali ako svadobné auto, a keď som v inzerátoch objavil oranžovú 120 LS, rozhodol som sa, že ju doveziem domov,“ vysvetľuje Ľuboš príchod dnes krásnej 120 LS z fotografií do garáže. Auto bolo v katastrofálnom stave a najskôr ho kúpiť vôbec nechcel. „Keď som Škodu videl prvý raz, otočil som sa a išiel som domov. Bola v žalostnom stave, ale i tak mi ostala v myšlienkach a vŕtala mi v hlave. Predstavoval som si, ako by mohla vyzerať, až som majiteľovi nakoniec o týždeň zatelefonoval a Škodu som kúpil.“

Spomienka na detstvo a automobilový sen

Dnes je oranžová 120 LS v krásnej kondícii. Kým sa k nej však dopracovala, musela prejsť dlhou cestou a precíznou starostlivosťou. „Rok trvalo, kým som zohnal všetky diely. Postupne som ju dal do poriadku a dnes je naozaj vydarená.“ Ľuboša už od osemnástich rokov živí lakovanie automobilov, vďaka čomu mal skvelý prístup k technológiám a svoj oranžový poklad vyšperkoval. „Škodu som robil po práci. Krok za krokom som postupoval k dosiahnutiu takéhoto vzhľadu.“ Ľuboš začal karosériou, potom pozornosť preniesol na interiér a podvozok dokončil vo svojej garáži. Chrómovanie nechal na odborníkov, a ako správny úpravca svoj výtvor neustále niečím vylepšuje, pričom sa snaží aj doplnkami kopírovať časy najväčšej slávy modelu Škoda 120 LS.