S veteránom na cestách: Mrazivé Rumunsko so Škodou 1000MB

Zimnú verziu Trans-Carpathia 2023 absolvovala aj slovenská posádka na legendárnej Škode 1000MB. Napriek neľahkej ceste si posádku súťaž Trans-Carpathia získala a už poškuľuje po jej jesennom dátume.

Zimná verzia rely zoberie dve kategórie áut na trať, ktorá vedie väčšinou mimo obyčajných asfaltových ciest prvej triedy. Skombinujte si to so zimným počasím, horami a s vyššou nadmorskou výškou a o dobrodružstvo máte postarané. Rumunské pohoria boli napriek tohtoročnej teplej zime v januári a vo februári pokryté snehom až po kolená. Trasa vedie po konkrétnych GPS bodoch, na ktorých sa zbierajú body, no nie je nutné ich absolvovať. Dôležité je bezpečne sa dostať do cieľa.

Posádka Martin Vajda a Daniel Líška sa na Trans-Carpathia rozhodli štartovať so Škodou 1000 MB z roku 1968 s nosičmi na streche, keďže “tisícka” nemá veľký kufor a na dlhú trasu bolo potrebné pribaliť veľa náhradných dielov, pneumatiku, varič, naftové kúrenie a spacie vaky.

Štart sa konal v Mošovciach a už cesta tam bola malou výzvou. Martin a Daniel štartovali v momente, keď sa prostredníctvom rádia meteorológovia prihovárali obyvateľom Slovenska, aby nikam necestovali, vydali výstrahy pred vetrom a snehovými búrkami. Navigácia sem-tam slúžila na ukazovanie zákruty pred autom, viditeľnosť totiž bola mizivá.

Prvá etapa viedla smer Martin a Zázrivá. Tisícka miestami ukazovala na tachometri 80 km/h, takže trasa do Terchovej prebehla relatívne rýchlo. Cesta aj tak rýchlejšie tempo nedovoľovala. Prvý deň a prvé tankovanie prinieslo aj prvé problémy. Odtrhnuté lanko otvárania nádrže. Prvá noc vo Vitanovej preto znamenala aj prvý servis. Martin uvoľnil lanko, no odvtedy bolo treba nádrž otvárať ľahnutím si pod auto. Objavili sa aj prvé pochybnosti. Martin začal kýchať a kašlať, čo mohlo na 2 300 km trase priniesť veľké nepríjemnosti.

Martinovi bolo v nedeľu ráno trocha lepšie. Dal si lieky, a tak posádka sa vydala ďalej. Embéčka zavrčala o 7:15 a trasa nasmerovala účastníkov na poľské hranice. Teplomer ukazoval - 9°C vonku. V aute bolo o kúsok teplejšie: - 5 °C.

Poľské cestičky sa dali zvládnuť bez reťazí, trasa viedla okolo Bachledowky a späť na Slovensko, cez Lysú Poľanu na Osturňu. Zasnežené cesty robili problémy všetkým a ukázalo sa, že aj tisícka má čo robiť. Problémy jej spôsobovali hlavne rozjazdy do kopca. Daniel musel z času na čas aj tlačiť.

Ďalšie súradnice viedli okolo tankodromu Javorina a k lesu, pri ktorom aj ostrieľaným motoristom z 1000MB na chvíľu došla odvaha. Odbočiť vpravo do hlbokého snehu? Stratenú guráž pomohli vrátiť namontované reťaze. Napriek tomu účastníci zapadli. A nie raz a nielen posádka v tisícke. Každý kilometer bol súboj ľudí s prírodou.

Škoda 1000MB sem-tam nechcela naštartovať, preto tretí deň začal drobným servisom. Stačilo trocha očistiť kontakt batérie a problém bol vyriešený. Okrem toho hlavný mechanik, šofér, otvárač nádrže a majiteľ auta v jednom, teda Martin, zistil príčinu čudných zvukov prichádzajúcich od motora. Bol to pred jazdou nevymenený pravý gumový držiak motora. Ten ľavý Martin cestou na štart Trans-Carpathie vymenil u kamaráta v servise, ten druhý si nechal ako náhradný, pre prípad núdze. A tá veru prišla.

Napriek tomu nálada na palube neklesla. Posádka si cestu spríjemňovala pesničkami skupiny Los Brados – vtedy ešte Martin a Daniel netušili, že každú pesničku si za celý týždeň vypočujú spolu asi 108-krát. Pôvodné rádio v MB totiž hralo len 12 kilometrov od domu majiteľa štvordverovej legendy.

Po stovkách kilometrov v snehu Škoda začala strácať dynamiku. Problém bol jednoduchý. Do predných blatníkov a podvozka sa nabilo obrovské množstvo snehu, ktoré tlačilo auto k zemi. Škoda bola kvôli tejto nadváhe ťažko ovládateľná, a tak musela ísť na zdvihák a Daniel s Martinom pracne vyťahovali sneh spod auta, aby ju odľahčili.

Teplomer ukazoval – 11 C֯, napriek tomu niektorí účastníci stanovali. Ráno Škoda 1000 MB poslušne naštartovala a aj keď každú chvíľu vydávala nové zvuky, hrdo vyštartovala do štvrtej etapy. Prvé zákruty však odhalili nový problém. Zvláštne sa kolísala. Martin poruchu diagnostikoval ako chybný zadný tlmič a  nemýlil sa. Odpadla špeciálna matka z tlmiča, ktorá však medzi náhradnými dielcami nebola. Metódou odrezaním zo zásterky preto šikovní veteránisti vyrobili gumovú podložku a namiesto matky implantovali sťahovaciu pásku. Návšteva miestneho autoservisu však bola aj tak nevyhnutná. Nájsť servis nebolo ťažké a jeho ochotný majiteľ uvoľnil zdvihák. Škoda dostala nový gumový držiak motora a opravený tlmič.

Aj keď piata etapa vyzerala spočiatku bezproblémovo až nudne, tak o trocha vzrušenia sa postarali na cestu popadané stromy, čo účastníkov zdržalo. Museli počkať na traktor, ktorý úsek sprejazdnil a autá vyslobodil. Ďalší prejazd už bol bezproblémový. Večer však posádku z embéčky čakala veľká skúška. Spanie v aute. Vyhliadla si miesto kúsok od jazera na zasneženej lúke, namontovala externé naftové kúrenie, natiahla sa do spacákov, zavrela škodovku a popriala Rumunsku dobrú noc.

Vo štvrtok ráno bolo vonku - 23 °C. Vo vykúrenom vozidle však bolo úžasných 14 °C. Štart preto vyzeral nádejne. Veselosť pominula hneď na prvej križovatke. Navigátor zle určil smer a vodič zle odbočil. Škoda po chvíli cesty zapadla a nastala tortúra s otáčaním a opätovným zapadnutím. Keď sa Martin s Danielom vrátili na správnu cestu, náladu nevylepšila ani skratka. Vynútila si vysadnutie chalanov z vykúreného auta, nasadenie reťazí a ďalšie pomalé plazenie sa hlbokým snehom. Našťastie, tisícka sa do hlbokého snehu po chvíli prehovárania ochotne zahryzla a vyhrabala posádku s celým nákladom až na vrchol hory, kde čakal Slovákov krásny výhľad. Ďalšiu noc páni v rokoch spali radšej v penzióne.

V piatok prejazdila Škoda s Martinom za volantom a s Danielom v úlohe navigátora a spolujazdca 410 km. Trvalo to 13 hodín. Najskôr premazali pískajúce spojkové ložisko. Nepomohlo to a pískalo ďalej. Po asfaltovej ceste sa dostali do Brašova. Vonku vládla treskúca zima - 16 °C a jazdu znepríjemňovala hustá hmla. Výletu začali dávať zmysel až prvé lúče zubatého slnka. Presun do Curtea de Agres a výrazná strata si vyžiadali vynechanie lesného prejazdového bodu. Cieľom siedmeho dňa bolo odhryznúť z trasy čo najviac a priblížiť sa domov.

Sobota. Tachometer prezradil, že Škoda s posádkou zvládla už vyše 2 250 km. Pred výpravou bola vytúžená cesta 67C, slávna a pokrútená Transalpina. Žiaľ bola neprejazdná. Znamenalo to otočku smer jazero Oasa a po ceste číslo 217 až k chate, kde sa bol cieľ. Posádka prišla tretia v poradí, no to bolo v tom momente nepodstatné.

Koniec padol na nedeľu. Škoda 1000MB s Danielom Líškom a Martinom Vajdom došla do cieľa. Posádka získala cenu za najstaršie auto podujatia a po 12 hodinách ďalšieho cestovania prišla bezpečne domov. Pre všetkých, auto i posádku to bola zaťažkávajúca skúška. Príroda nikomu z nich nič nedarovala, bolo to však krásnych, aj keď niekedy únavných deväť dní.