ŠKODA 1100 OHC COUPÉ: Návrat vo veľkom štýle

Špeciál ŠKODA 1100 OHC Coupé z roku 1959 existoval len v dvoch kusoch a ani jeden sa nezachoval v kompletnom stave. Napriek tomu sa teraz vrátil na cesty. Stalo sa tak vďaka profesionálom zo ŠKODA Múzea a centra stavby prototypov ŠKODA AUTO.

8. 2. 2022 ŠKODA SVET DEDIČSTVO

Vývoj pretekárskych špeciálov ŠKODA 1100 OHC odštartoval v Mladej Boleslavi na jar roku 1956. Po úvodnej dvojici vozidiel s otvorenou karosériou nasledovali na prelome rokov 1959 a 1960 dve kupé. Tie kvôli zhoršujúcej sa politickej situácii v časoch studenej vojny nakoniec ani neopustili hranice vtedajšieho Československa. Ale nikdy nie je tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie.

Aj domáca kariéra elegantného a obratného vozidla so základnou hmotnosťou len 555 kilogramov totiž skončila predčasne. V roku 1962 si ju vynútili zmeny technických predpisov a všeobecný útlm pretekárskej kategórie vozidiel do 1 100 cm³. V roku 1966 preto nasledoval vtedy obvyklý odpredaj pretekárskych automobilov súkromným záujemcom. Obe kupé boli upravené pre nasadenie v bežnej premávke a čakal ich podobný osud.

Haváriou nič nekončí!

Prvým majiteľom práve zrenovovaného exempláru bol Hanuš Hrabánek, otec Michala Hrabánka, súčasného riaditeľa tímu ŠKODA Motorsport. Hrabánek starší v aute vymenil tisícstovku 1100 OHC za praktickejší štvorvalec OHV z „toplessu“ FELICIA. Demontovaný pretekársky motor doputoval ako výstavný exponát do mladoboleslavského firemného učilišťa. Druhý majiteľ potom s kupé v podjazde diaľnice pri Mladej Boleslavi narazil do stĺpa. Šofér z vraku našťastie unikol otvorom po zadnom plexiskle, auto však začalo horieť.

Havarované vozidlo bolo demontované. Zadnú nápravu s prevodovkou a rozvodovkou do svojich zbierok prevzalo NTM v Prahe, odkiaľ ich pred 15 rokmi získalo ŠKODA Múzeum. Šasi vozidla – rám s prednou nápravou, brzdami, pedálmi a ďalšími drobnými dielmi sa zachoval v českej súkromnej zbierke, odkiaľ ho v roku 2014 odkúpilo ŠKODA Múzeum. Mechanické komponenty vykazovali pomerne malé opotrebenie, pretože vozidlo sa počas svojej krátkej kariéry zúčastnilo len piatich súťažných podujatí.

Pôvodný stav vozidla ŠKODA 1100 OHC Coupé

Pôvodná ŠKODA 1100 OHC a ŠKODA 1100 OHC Coupé

Obe verzie ŠKODA 1100 OHC aj ŠKODA 1100 OHC Coupé v roku 1960 pri pretekoch ulicami pražského Strahova

Karosári, ktorí pracovali na pôvodnej verzii

„Druhý z dvojice vyrobených automobilov ŠKODA 1100 OHC Coupé bol dva roky naším rodinným vozidlom,“ opisuje svoje stretnutie s unikátnym autom koordinátor reštaurátorskej dielne ŠKODA Múzea Michal Velebný. „Môj otec Dušan Velebný, neskorší vedúci podnikovej skúšobne, tento unikátny automobil odkúpil v roku 1966, ale už so zabudovaným súťažným 1,3-litrovým motorom OHV z modelového radu OCTAVIA. Keď sme sa ako rodina rozrástli, muselo Coupé ustúpiť pre rodinný život praktickejšiemu vozidlu ŠKODA 1000 MB.“ Dodajme, že aj toto kupé v rukách neskorších majiteľov – dokonca opakovane – havarovalo. Na jeho ráme sa potom postupne vystriedalo niekoľko nepôvodných karosérií rôznych prevedení a vozidlo sa okrem iného zúčastňovalo pretekov do vrchu. V nekompletnej podobe sa zachovalo v jednej českej súkromnej zbierke.

Rekonštrukcia spoločnými silami

Zásadný krok na dlhej ceste k znovuzrodeniu špeciálu predstavovalo spojenie síl profesionálov z reštaurátorskej dielne ŠKODA Múzea s odborníkmi z oddelenia EGV – centra stavby prototypov ŠKODA AUTO. Vhod im prišlo know-how získané pri reštaurovaní otvoreného prevedenia ŠKODA 1100 OHC a jeho nasadení vo veteránskych pretekoch. V zbierkach Archívu ŠKODA AUTO sa zachovala v podstate kompletná pôvodná technická dokumentácia aj prevedenie Coupé, vrátane všetkých diagramov a výkresu znázorňujúceho zástavbu jednotlivých skupín.

Už koncom roku 2015 reštaurátori skompletizovali podvozok s novo vyrobeným chladičom, nádržou a s ďalšími prvkami. Dôkladným repasom prešiel aj motor a prevodovka. Pôvodne to chceli vystaviť v expozícii ŠKODA Múzea vedľa otvoreného prevedenia Š 1100 OHC, ale napokon zvíťazila túžba po dotiahnutí projektu do cieľa. Teda k plne funkčnému kupé.

Našťastie bolo možné siahnuť do regálov múzejných dielní pre mnoho drobných komponentov, ktoré mal pretekársky špeciál spoločné s vtedajšími sériovými vozidlami ŠKODA. Napríklad vonkajšie kľučky dverí kupé zodpovedajú modelu ŠKODA 1200 „Sedan“, niektoré spínače a spínacia skrinka sa osvedčili vo vozidlách ŠKODA 440 „Spartak“ a OCTAVIA, trojramenný volant potiahnutý čiernou umelou hmotou odkazuje na predvojnový bestseller ŠKODA POPULAR - a tým výpočet zďaleka nekončí.

Od dvoch klampiarov k 3D

Najtvrdší oriešok predstavovala rekonštrukcia hliníkovej karosérie, ktorú na konci 50. rokov navrhol mladoboleslavský dizajnér Jaroslav Kindl. Tesári vtedy podľa Kindlových podkladov vytvorili drevenú maketu, na ktorej potom tím klampiarov ručne vyklepával hliníkové panely. Každý uplatnil vlastnú invenciu a vkus, takže ľavá polovica karosérie sa mierne líšila od tej pravej; napríklad zaoblením hrán blatníkov.

Čo s tým? Ako vozidlo zjednotiť a upraviť tvary či proporcie, ktoré po dôslednom prenesení z výkresu nepôsobia prirodzene, prípadne sa rozchádzajú s podobou zachytenou na zachovaných dobových fotografiách? Podstatná časť prác sa preniesla na pracovisko centra stavby prototypov ŠKODA AUTO. Veď práve predchodcovia týchto špecialistov kedysi kupé postavili.

Po naskenovaní výkresov v meradle 1:1 vznikla sieť kriviek v 3D. Overovanie a korekcia tvarov jednotlivých prvkov, napríklad zadných svietidiel, trvali desiatky hodín. Množstvom tipov a pripomienok prispeli odborníci zo ŠKODA Múzea konfrontujúci zachované fotografie s výkresovou dokumentáciou a 3D modelom vytvoreným pomocou technológie CAD (Computer-Aided Design).

Vo virtuálnom štúdiu si kupé bolo možné prehliadnuť zo všetkých možných uhlov a následne vykonať potrebné úpravy. Pre ďalšie kolo overovania tvarov vznikli modely v zmenšenom meradle, a to najskôr jednoduchší bez správnych zaoblení, potom presnejší a červený. Nasledovali modely výrezov predného a zadného rohu karosérie v meradle 1:1. Po konečnom schválení vonkajších tvarov karosérie navrhli konštruktéri ŠKODA AUTO opäť podľa dobovej dokumentácie riešenie prepážok, podbehov a ďalších pohľadom neviditeľných prvkov.

Farba originálu

Karoséria bola vytvorená z hliníkových plechov hrúbky 0,8 mm a 1,0 mm. Ich vyklepanie, zvarenie a nitovanie prebiehalo ručne, teda rovnako ako pred vyše 60 rokmi. Napokon ostávalo ešte určiť farbu laku karosérie. Obe kupéčka boli pôvodne modré, ich tvorcovia stavili na eloxovaný hliník, na ktorého naleptaný povrch elektrolyticky naniesli farbu. Na obzvlášť namáhaných miestach, napríklad pri nitoch a v prednej časti vozidla, však povrchová úprava nemala veľkú životnosť. Reštaurátori napokon rešpektovali historický vývoj. V polovici roku 1962 – ako dokazujú zachované dobové fotografie – sa totiž obe kupé postupne dočkali červenej farby laku.

Náročný proces profesionálneho reštaurovania pretekárskeho špeciálu, z ktorého sa ako nedotknuté zachovalo len šasi, by nebol možný bez spojenia skúseností pracovníkov ŠKODA Múzea a odborníkov na stavbu súčasných prototypov. Aj pri využití postupov a moderných technológií používaných pri konštruovaní automobilov ŠKODA v 21. storočí sa snažili vcítiť do myslenia svojich predchodcov. Snažili sa o to, aby znovuzrodené auto ŠKODA 1100 OHC Coupé čo najvernejšie zodpovedalo svojej pôvodnej podobe. Bolo potrebné prekonať problémy spôsobené mnohými prestavbami, haváriami a následnými individuálnymi osudmi zachránených komponentov. Výsledok je pôsobivý.

„Dalo by sa povedať, že unikátna ŠKODA 1100 OHC Coupé sa vrátila do svojej kolísky. Pracovníkom ŠKODA Múzea a nášho tímu z oddelenia EGV sa podarilo skĺbiť tradičné postupy so súčasnými vyspelými technológiami, zdigitalizovali sme historické výkresy z Archívu ŠKODA AUTO a využili sme dostupnú dobovú fotodokumentáciu. Následne sme vytvorili virtuálny model a na jeho základe vyrobili niekoľko 3D modelov. Mimochodom, úpravy tvaru karosérie trvali desiatky hodín. Samotná rekonštrukcia karosérie vozidla prebiehala v dielňach stavby prototypov. Pritom práve v jednej z týchto dielní, na pracovisku mladoboleslavskej Česany, naši predchodcovia v roku 1959 stavali pôvodné pretekárske špeciály,“ uzavrel špecialista stavby prototypov ŠKODA AUTO Martin Kadlec.

ŠKODA 1100 OHC Coupé (1959) - technické parametre

Oproti starším typom ŠKODA SPORT a SUPERSPORT nehrá pri pretekárskom špeciále ŠKODA 1100 OHC Coupé hlavnú nosnú rolu chrbticový rám podvozka prevzatý – aj keď s úpravami – zo sériovej produkcie. Základ tohto vozidla tvorí ľahký a pritom tuhý priestorový zvarok z pevnostných tenkostenných trúbok. Predné kolesá sú prepojené lichobežníkom z dvoch nad sebou umiestnených trojuholníkových ramien a vzadu pracuje kineticky vydarená uhlová náprava s vlečnými ramenami. Namiesto zväzku listových pružín, vtedy používaných pri sériových vozidlách ŠKODA, konštruktéri stavili na priestorovo úpornejšie a ľahšie torzné tyče.

Odstrojené ŠKODA 1100 OHC Coupé v pôvodnom prevedení

Vysunutie motora za prednú nápravu a päťstupňovej prevodovky za zadnú os umožnilo dosiahnuť priaznivú distribúciu hmotnosti. Pri prázdnom otvorenom vozidle pripadlo na poháňané kolesá 48 percent, so 75-kilovým pretekárom za volantom išlo o takmer ideálnych 50,3 percent.

Za pozornosť stojí aj technicky vyspelá a zároveň vizuálne atraktívna pohonná jednotka, atmosférická tisícstovka pracujúca pod nízkou prednou kapotou. Hliníkový blok a kľukovú skriňu zdieľa so štyridsaťkoňovou klasikou Š 440 „Spartak“, ale dva vačkové hriadele v hlave, poháňané spoľahlivým ozubeným súkolím s vlastným okruhom mazania, pomáhajú k vyše dvojnásobnému výkonu. Upravené spaľovacie priestory zvyšujú kompresný pomer na 9,3:1. K zaujímavostiam prispievajúcim k optimálnemu prehoreniu palivovej zmesi aj k zvýšeniu prevádzkovej spoľahlivosti patria dve navzájom nezávislé sústavy zapaľovania – nemecká dynamobatériová sústava Bosch, respektíve švajčiarska magnetová Scintilla Vertex.

ŠKODA 1100 OHC Coupé výkres motora

Chladenie 1,1-litrového motora ponúkajúceho maximálny výkon 92 k (67,7 kW) pri 7 700 otáčkach a krátkodobo schopného zvládnuť až 8 500 otáčok je dimenzované pre pretekárske okruhy. V závislosti od nastavenia prevodov v rozmedzí 3,73 až 5,25:1 upravovaných podľa charakteru vtedajších pretekárskych tratí dosahovalo otvorené vozidlo rýchlosť až 200 km/h.

Technicky vyspelý a vizuálne atraktívny motor, atmosférická tisícstovka.