Škoda 1203: nesmrteľná tisícdvestotrojka

Ľahké úžitkové automobily Škoda 1203 zažili svoju premiéru pred 55 rokmi. "Tisícdvestotrojky" sa v sériovej výrobe udržali takmer pol storočia a v Československu sa stali legendou.

16. 11. 2023 HISTORICKÉ AUTOMOBILY

Škoda 1203 s nosnosťou 750 kg a priestorom až pre 5,2 m³ nákladu bola verejnosti prvýkrát predstavená 14. septembra 1968 a sériová výroba sa v závode vo Vrchlabí začala 20. novembra 1968. Vďaka svojej dlhej kariére, umocnenej nespočetnými verziami charakteristickej trambusovej karosérie, sprevádzala Škoda 1203 od kolísky (sanitka) až po hrob (pohrebný automobil) nielen občanov Československa.

Škoda 1203 vo variante sanitka

Sanitka jazdila napríklad aj vo Francúzsku, Belgicku a Egypte. V Turecku bola prerobená na nepoznanie, a to na robustný pick-up. A na zahraničných trhoch bola voľne dostupná! Pýtate sa, čo je na tom zvláštne? V centrálne riadenom národnom hospodárstve bývalého Československa si mohli novú Š 1203 objednať len štátne alebo družstevné podniky a organizácie. Podali si žiadosť na Štátnu plánovaciu komisiu, úradníci posúdili oprávnenosť žiadosti a pridelili tzv. bilančnú poukážku. Až potom mohla organizácia zaplatiť kúpnu cenu a prevziať Škodu 1203. "Tisícdvestotrojky" sa do súkromných rúk dostávali len ako ojazdené autá.

Škoda 1203 ponúkala priestor až pre 5,2 m³ nákladu.

Čo sa vlečie, neutečie

Vývoj automobilu sa kvôli centrálne riadenému hospodárstvu neúmerne natiahol, a to až na dvanásť rokov. Škodováci však svoj projekt s pôvodným kódovým označením Š 979 napriek všetkým ťažkostiam dotiahli do zdarného konca. Keď sa na jar 1956 vývojári vo Vrchlabí pustili do práce, išlo aj na svetové pomery o progresívnu koncepciu so samonosnou jednopriestorovou karosériou. Tá sa zaobíde aj bez tradičného rámu podvozka a oddeleného motorového priestoru zhoršujúceho využitie zastavanej plochy: výsledkom bol pozoruhodne priestranný a ľahký automobil. V kategórii úžitkových vozidiel dodnes nie je bežné nezávislé zavesenie všetkých kolies tisícdvestotrojky, ktoré na vtedajších často nekvalitných cestách zlepšovalo komfort jazdy.

Vo svojej dobe mohla slúžiť aj ako mikrobus pre kapelu.

Konštruktéri navrhli nadčasovo elegantné bionické tvary, dôsledne zaoblenú karosériu s bohatým presklením. Prvý prototyp vyrazil na cesty v septembri 1956. Automobilke však chýbali investičné prostriedky na zavedenie novej technológie samonosných karosérií, a tak Škoda zákazníkom zatiaľ ponúkala nový model Š 1202 klasickej koncepcie - a pokračovala v zdokonaľovaní tvarov budúceho modelu Š 1203.

Interiér Škody 1203

V rámci procesu unifikácie sa v pripravovanom vozidle uplatnilo viacero osvedčených komponentov zo spomínanej "tisícdvestodvojky" vrátane benzínového štvorvalca OHV s objemom 1 221 cm³ a výkonom 49 koní (39 kW). Prístrojovú dosku a zadné svetlá zdieľal automobil s novým osobným automobilom Škoda 1000 MB.

Predchodca — Škoda 1202

Škoda 1203 sa vyrábala v mnohých variantoch – tu je ako sanitka

Škoda 1203 sa vyrábala v mnohých variantoch – mikrobus

Škoda 1203 sa vyrábala v mnohých variantoch – valník na prepravu pretekárskych špeciálov

Čoskoro nasledoval mikrobus a po ňom množstvo ďalších variantov, od valníka cez rôzne montážne prevedenia až po sanitky a pohrebné vozidlá. V niekoľkých kusoch bola vyrobená aj predĺžená verzia valníka, ktorú továrenský tím používal na prepravu pretekárskych špeciálov. Na cestách krajín východného bloku úžitkovým vozidlám konkurovali najmä východonemecké Barkasy B 1000 s trojvalcovým dvojtaktným motorom známym z osobných Wartburgov. Potom tu boli poľské automobily Žuk a Nysa poháňané archaickými štvorvalcovými motormi odvodenými z tesne povojnových sovietskych GAZov M20 Pobeda.

Detailné porovnanie verzií mikrobus a dodávka

V rokoch 1968 až 1981 sa vo Vrchlabí vyrobilo celkovo 69 727 vozidiel Škoda 1203, potom sa finálna výroba presunula na Slovensko - do Trnavských automobilových závodov (TAZ), kde sa už roky vyrábali mnohé komponenty.

Neskoršia kariéra

Priebežne modernizovaný evergreen Š 1203 dostal k 20. výročiu (1988) väčší a výkonnejší motor s objemom 1 433 cm³ a výkonom 57 koní (42 kW). Nová päťstupňová prevodovka znížila otáčky motora pri vyšších rýchlostiach, a tým aj jeho hlučnosť a spotrebu. Dvojokruhové brzdy prispeli k vyššej bezpečnosti prevádzky, drobné retuše osviežili dizajn karosérie a v 90. rokoch sa pod kapotou objavil úsporný 1,9-litrový štvorvalcový diesel od Volkswagenu. Spoločnosť TAZ bola po roku 1989 sprivatizovaná, ale výroba obľúbeného modelu pokračovala pod pôvodným názvom. Od roku 1993 sa začal ponúkať ako TAZ 1500, o tri roky neskôr pribudla spomínaná dieselová verzia s označením TAZ 1.9D a benzínová klasika, teraz už so vstrekovaním paliva, sa dočkala premenovania na TAZ 1.5i (podľa vstrekovania, injection).

Škoda 1203

Záujemcovia o nenáročnú a cenovo dostupnú tisícdvestotrojku si ju mohli objednať ešte aj o dve desaťročia neskôr. Od apríla 1973 do augusta 1999 sa v Trnave vyrobilo približne 89 000 automobilov všetkých verzií. Štafetu, aj keď len v podobe individuálnych objednávok a montáže z dielov, prevzala menšia firma zo Žacléřa v Českej republike, teda z miesta vzdialeného od vrchlabského závodu len približne 16 kilometrov.

V Turecku z 1203 vyrobili robustný pick-up Kamyonet

Filmová hviezda

Škoda 1203 sa stala neprehliadnuteľným symbolom československého motorizmu v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Preto sa často objavovala na televíznych obrazovkách a plátnach kín, a to nielen v spravodajských reportážach z rôznych oblastí života. Zahrala si napríklad v známej scéne zásahu pri havarovanom lietadle v seriáli "Sanitka" (1984 - 1985), vo filme Františka Vláčila "Dým bramborové natě", v prvých dieloch série o básnikoch režiséra Dušana Kleina alebo v nestarnúcej bláznivej komédii dua Svěrák-Smoljak "Jáchyme, hoď ho do stroje!" (1974). Určite si spomeniete na "poľutovaniahodné nedopatrenia" dvojice sanitárov Arnošta a Arnošta, ktorých do terénu vysielal docent psychiatrie Chocholoušek.