Skryté tváre dizajnu: Automobiloví sochári

Patrí k umeleckým disciplínam týkajúcim sa vývoja nového vozidla. Súčasne však vychádza z technických znalostí a remesla. Taký je svet stavby fyzických modelov.

6. 1. 2022 ŠKODA SVET DIZAJN

V predchádzajúcej kapitole Skrytých tvárí dizajnu sme sa venovali modelárskemu oddeleniu digitalizácie a ukázali sme, akou dôležitou súčasťou tvorby modelov sú v súčasnosti digitálni modelári a nové technológie. Na digitálnych modelárov priamo nadväzuje stavba fyzických modelov..

V podstate je to kombinácia technických disciplín a umenia. „Mnoho členov nášho tímu má umelecké vzdelanie či iné umelecké skúsenosti,“ potvrdzuje Martin Bogner, vedúci EDM, teda spojených tímov dizajnových modelárov pripravujúcich digitálne i fyzické modely.

Dizajnová hala v Česane patrí medzi najtajnejšie pracoviská automobilky ŠKODA. Práve tu vznikajú modely budúcich vozidiel alebo koncepty určené pre výstavy. V prípade sériových modelov vznikajú v hale autá ešte roky predtým, ako sa prvýkrát objavia na verejnosti. Keď modelári svoju prácu na konkrétnom vozidle dokončia, zostáva výsledok ich práce tajný ešte približne ďalšie dva roky.

Priaznivci automobilového dizajnu určite dobre poznajú tradičné hlinené modely, na ktorých automobilky postupne vyvíjajú vzhľad auta. Tie sú však dnes dopĺňané množstvom vkladaných dielov, teda na mieru vyrobených komponentov, ktoré modely po vzhľadovej stránke priblížia skutočnému vozidlu. Podobnou cestou – vlastne s ešte väčším zastúpením rôznych dielov – vzniká aj model interiéru auta.

Martin Bogner k tomu hovorí: „Fyzické modely sú pre nás stále nesmierne dôležité. Dotyk ľudskej ruky je totiž v tomto prípade nenahraditeľný. Pri modeloch ladíme detaily, ktoré nám v digitálnej podobe môžu uniknúť. Fyzické modely okrem toho slúžia aj na schvaľovanie finálneho dizajnu vozidla na úrovni vedenia ŠKODA AUTO i koncernu Volkswagen. Aj tieto prezentácie zabezpečuje náš tím.“

Hlina a frézy

Prípravu fyzických modelov v spoločnosti ŠKODA AUTO vedie Vlastimil Pažout, ktorý zastrešuje činnosť troch štúdií: exteriéru, interiéru a komponentov. Štúdio exteriéru je najväčším pracoviskom stavby modelov, pričom do jeho haly sa pomestí až sedem modelov v mierke 1:1. Mimochodom, menšie modely sa v automobilke robia len výnimočne. Naposledy to bola vízia eVoiturette zo série Ikony v novom šate.

„Pri konceptoch pre automobilové výstavy a konceptoch budúcich sériových automobilov všetko ladíme v mierke 1:1, pretože v zmenšenej mierke by niektoré detaily nemuseli vyniknúť,“ vysvetľuje Vlastimil Pažout.

Prekvapením pre návštevníka štúdia môžu byť veľké frézovacie stroje. Tie sú súčasťou prerodu auta z digitálneho sveta do fyzického. Kedysi modelári „plácali“ autá z hliny ozaj len rukami, no dnes už základ zhotoví fréza. Základom konštrukcie modelu je oceľový rám doplnený penovými prvkami a na túto kostru sa potom nanáša vrstva hliny. Tá je v peci vyhriata na 50 až 60°C, pričom hlina je v danej chvíli veľmi tvárna a krásne sa spája. Po vychladnutí na bežnú izbovú teplotu stvrdne. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa modely nerobia kompletne z hliny. Okrem toho, že by boli extrémne ťažké (aj tak vážia niekoľko ton) a drahé, by totiž vo veľkej mase mohla hlina praskať, prípadne by z nej vypadávali celé kusy.

„Po nanesení základnej vrstvy stroj do hliny vyfrézuje základný tvar, ktorý pripravili digitálni modelári v spolupráci s dizajnérmi,“ hovorí Vlastimil Pažout. Keď konštrukcia dostane základné obrysy, nastupuje práca modelárov. Pomocou škrabiek, nožov, hladidiel a ďalších nástrojov ladí pôvodné línie, ktoré po prvotnom vyfrézovaní bývajú „trochu ostré“.

Výsledok ich práce je potom opäť naskenovaný a prevedený do 3D modelu, s ktorým sa dá ďalej pracovať a ktorý sa dá kedykoľvek využiť ako základ pre ďalšie frézovanie, prípadne dizajnové vizualizácie a digitálne prezentácie. Pri tvorbe vzhľadu auta vzniká pre každé vozidlo niekoľko variantov alternatívnych dizajnových návrhov a až spomedzi nich sa vyberie finálna cesta dizajnu. „Modelári sú umelci, ktorí svoju prácu ovládajú skvelo. Spolu s dizajnérom v podstate skicujú z hliny, vnášajú do toho svoj um a skúsenosti a zároveň sú s dizajnérom často stopercentne zohratí,“ konštatuje Vlastimil Pažout.

Ako skutočné

Modelári v štúdiu exteriéru a interiéru pracujú podobne. Len tí v interiéri viac využívajú služby štúdia komponentov. To pripravuje rôzne súčiastky, ktoré majú vyzerať ako na skutočnom aute. Pre exteriér napríklad mriežky masky chladiča, svetlomety, ráfiky kolies a ďalšie podobné detaily, ale pre interiér je ich omnoho viac.

„V interiéri je potrebné riešiť textúru mnohých povrchov a napríklad mriežky fukárov a iné detaily by v prípade vymodelovania z hliny v podstate splývali so zvyškom kabíny,“ vysvetľuje Vlastimil Pažout. Niektoré diely, napríklad páčky pod volantom alebo samotný veniec volantu, by sa z hliny vyrobiť ani nedali. Takéto vkladané diely vznikajú napríklad na 3D tlačiarňach, ladia sa a zostavujú ručne a niekedy je to veľká piplačka. Súčiastky sa aj lakujú, pričom za týmto účelom majú vlastnú lakovňu. Modely exteriéru dostávajú buď lak, prípadne sú potiahnuté špeciálnou fóliou, takže z diaľky výsledok vyzerá ako skutočné auto.

Keď je dizajn dotiahnutý do detailov, vzniká takzvaný hard model; je to model, ktorý už nie je z hliny, ale z pevných materiálov, ktoré časom nemenia tvar. Výrobu týchto modelov už väčšinou zabezpečujú externí dodávatelia na základe dát a skúseností nazbieraných pri tvorbe hlineného modelu. „V tomto prípade už ide o model, pri ktorom všetko vyzerá skoro ako skutočné. Chróm musí byť chróm, svetlomety svietia a model je dokonca pojazdný. Je to model na vrchole pyramídy, ktorý potom prezentujeme v rámci koncernu, konzultujeme ho s ostatnými značkami alebo ukazujeme vybraným partnerom,“ prezrádza Vlastimil Pažout. Hlinené modely väčšinou putujú do klimatizovaného skladu a zvyčajne sú využívané pri príprave modernizácie výzoru daného vozidla. Potom sa ich život zväčša končí, neskladujú sa donekonečna.

Na konečnej podobe modelov a teda na finálnom dizajne auta sa v oddelení Modeling dizajnu a digitalizácia pracuje vždy približne dva roky. Na vývoji vzhľadu, ktorý naďalej ostáva tajný a je základom pre stavbu prvých prototypov auta, tu pracuje niekoľko desiatok ľudí. Poďme si prácu niektorých z nich predstaviť detailnejšie.

Vlastimil Pažout

Jeho prvým šéfom v spoločnosti ŠKODA AUTO bol ešte Václav Capouch, ktorý stál pri zrode samotného dizajnového oddelenia automobilky. „Som tu 29 rokov a prešiel som si množstvom rôznych pozícií,“ hovorí Vlastimil Pažout, ktorý je od roku 2014 koordinátorom celého tímu stavby modelov. Podľa jeho slov jeho práca nie je len o koordinácii tímov jednotlivých štúdií, ale hlavne o spolupráci s ďalšími oddeleniami. „Som tu preto, aby som obhajoval záujmy dizajnu, ale na druhej viem, že vždy potrebujeme dosiahnuť nejaký kompromis. Mnoho vecí teda riešime s oddeleniami vývoja a konštrukcie, s technologickými špecialistami i s ďalšími profesiami,“ hovorí Vlastimil.

Klára Valentová

Prípravou podkladov pre výrobu vkladaných dielov pre modely sa zaoberá Klára Valentová. „Dáta od dizajnérov a modelárov popíšu jednotlivé plochy vozidla, ale mojou úlohou je dať fyzickú podobu detailom,“ vysvetľuje Klára. Na 3D „skici“ auta je napríklad mriežka chladiča ako vonkajší obrys, Klára musí tento diel z modelu „oddeliť“ a vytvoriť pre neho samostatný 3D model. Ten potom môže poslúžiť ako podklad pre výrobu skutočného prototypu dielu. „Naša práca na týchto prototypoch je veľmi intenzívna, diely vyrábame a ladíme doslova do poslednej chvíle,“ usmieva sa.

Petr Erben

Petr Erben je ďalším spojovacím článkom tímu pre stavbu exteriérových modelov. „Mojou úlohou je zabezpečiť, aby modelári mali to, čo potrebujú. Teda napríklad vkladané diely. Riešime, ktoré budeme potrebovať, ako ich vyrobíme a podobne,“ prezrádza. Dozerá na postup výroby modelov, riadi ho a zároveň všetko neustále konzultuje s dizajnérmi – či už z hľadiska celkového výzoru alebo z hľadiska detailov. Farby alebo napríklad detaily v prípade prevedenia masky chladiča a iných kontrastných súčiastok rieši napríklad s oddelením Color & Trim. „To, že v práci komunikujem so širokým spektrom kolegov a profesií mi možno čiastočne nahrádza to, že sa vlastne o práci určite neporozprávam doma alebo s kamarátmi na pive,“ smeje sa Petr.

Martin Hlušička

Podobnú pozíciu ako Petr Erben, avšak tentokrát v tíme modelárov interiéru, má Martin Hlušička. „V našej oblasti riešime množstvo drobných dielov a našim veľkým priateľom je 3D tlačiareň,“ hovorí opisujúc výrobu súčiastok pre modely interiérov. Podľa neho je náročné napríklad aj to, že v prípade modelov sa pracuje s vysokou presnosťou: „V prvej fáze riešime milimetre, ale keď sa dostávame ku konečnej podobe, je to hra desatiniek,“ vysvetľuje. Hlina, ktorá je základom modelov, je podľa neho skvelá v tom, že umožňuje neustále zmeny. „Tvary môžeme rýchlo zmeniť, takže čokoľvek si vieme overiť. Mnoho vecí upravujeme zas a zas dookola. Niekedy to môže vyjsť už na druhý pokus, inokedy detail upravujeme napríklad desaťkrát,“ opisuje prácu v tíme.

Andy Settle

Do ŠKODA AUTO prišiel Andy Settle z Audi spolu s Dirkom van Brackelom, dizajnérom prvej generácie novodobej ŠKODA OCTAVIA. Ako modelár bol jedným z tých, ktorí vytvárali novodobú tvár značky a v pozícii „sochára“ ju pomáha dotvárať aj naďalej. Andy je zábavný a komunikatívny, no hovoria za neho hlavne jeho nástroje. Keď predvádza, ako jemnými a rozpínavými ťahmi ukrajuje hlinu z modelu, je to ako malý koncert. „Ručné ladenie dizajnu je nesmierne dôležité. Napríklad pred dvadsiatimi rokmi existovali väčšie rozdiely, no dnes sú autá po technickej a kvalitatívnej stránke navzájom veľmi blízko. Práve dizajn je to, čo nás odlišuje,“ vysvetľuje Andy, prečo ho práca modelára stále baví. „Veľa toho ladíme s dizajnérmi. Výsledok je spoluprácou modelára, ktorý do toho vkladá svoje schopnosti a skúsenosti, a dizajnéra s jeho potrebami a predstavami,“ dodáva na margo tvorivého procesu.