Asistenčné systémy na vlastnej koži

Asistenčné systémy na vlastnej koži

Sedíte za volantom stojaceho vozidla. V spätnom zrkadle vidíte, že sa na vás zozadu rúti iné vozidlo. Očakávate ranu, je to desivý pocit. Zrazu sa vám pevne zatiahne bezpečnostný pás a otvorené okná sa samy zatvoria.

9. 8. 2023 ŠKODA SVET

K zrážke našťastie nedôjde, testovací vodič sa na poslednú chvíľu vyhol stojacemu autu a prešiel okolo vás. Telo stuhnuté v očakávaní nárazu sa opäť uvoľní. Simulovaná ukážka proaktívnej ochrany cestujúcich (práve tá utiahla bezpečnostné pásy a zavrela okná stojaceho auta) sa skončila.

DSC6090_028969a7_1375e2e2 Simulovaná ukážka proaktívnej ochrany cestujúcich počas workshopu na skúšobnom polygóne..

Dosť desivá, ale v podmienkach testovacieho polygónu Škoda Auto bezpečná ukážka. V reálnej premávke sú však nárazy zozadu do stojacich vozidiel pomerne časté. A tak je to jedna z mnohých situácií, na ktoré vývojári v Škoda Auto v oblasti bezpečnosti zameriavajú svoje úsilie. Súčasné modely Škoda patria medzi najbezpečnejšie vo svojich triedach. Je to aj vďaka viacerým asistenčným systémom, ktoré automobilka intenzívne vyvíja a testuje. Na workshope na testovacom polygóne prezradili, ako to robia.

Keď riadi robot

Aby bolo moderné vozidlo takto bezpečné, osvedčené a riadne certifikované, napríklad v testoch Euro NCAP, musia jeho asistenčné systémy a ďalšie prvky aktívnej bezpečnosti prejsť sériou testov. Tie si vyžadujú nielen vysokú mieru presnosti, ale aj opakovateľnosti. "Euro NCAP od nás napríklad vyžaduje, aby sme otestovali približne 100 rôznych scenárov pre systém núdzového brzdenia pred chodcami a inými zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky," vysvetľuje Lukáš Eis zo spoločnosti Škoda Auto. Ide o modelové situácie, v ktorých má vozidlo automaticky zabrzdiť v prípade, že hrozí zrážka s chodcom (dospelým alebo dieťaťom), cyklistom alebo motocyklistom pri nižších rýchlostiach (zvyčajne do 60, niekedy až do 85 km/h). Scenáre pracujú s rôznymi nájazdovými rýchlosťami a uhlami, pri ktorých môže dôjsť ku kolízii. Cieľom asistenčného systému je potom rozpoznať hroziacu kolíziu a zabrzdiť, aby sa nehode podľa možnosti zabránilo, alebo aby sa v čase kolízie udržala čo najnižšia rýchlosť.

DSC6228_cc6ec03c_75da38c4 Náhle brzdenie pred chodcom.

"Samozrejme, systém dolaďujeme aj s ohľadom na to, aby fungoval čo najlepšie v bežnej premávke, nerušil vodiča a zároveň chránil nepozorných účastníkov premávky. Vzhľadom na požadovanú presnosť a opakovateľnosť však funkčnosť testujeme na polygóne pomocou robotickej technológie," dodáva Lukáš Eis. V rámci demonštrácie sa vozidlo Škoda Enyaq riadené výlučne robotom rúti k zrážke s figurínou chodca. Hoci za volantom sedí testovací vodič Martin Najman, v skutočnosti vozidlo neovláda. "Rozbehnem sa a potom už len držím poistku. Kvôli požiadavke, že auto a chodec sa musia zraziť s presnosťou maximálne do piatich centimetrov, všetko riadi robot pomocou diferenciálneho GPS," vysvetľuje Martin Najman. Testovanie všetkých scenárov jedného takéhoto systému trvá viac ako šesť týždňov (testuje sa aj v noci pri umelom osvetlení).

DSC6212_62b2356b_3123e2fa Robotický systém riadiaci auto pomocou diferenciálneho GPS

Aktívna asistencia

Na núdzové brzdenie pred zraniteľnými účastníkmi cestnej premávky používajú autá radar aj signál z autokamery a podobne je to aj v prípade iných systémov aktívnej bezpečnosti. Niekedy musia vyhodnocovať viacero vstupov súčasne. To je vlastne prípad scenára z úvodu, keď sa auto približuje k stojacemu alebo pomalšie sa pohybujúcemu autu zozadu. V ideálnom prípade by tu v prípade vzadu jazdiaceho auta mala pomôcť funkcia núdzového brzdenia. "V tomto prípade je vozidlo schopné zabrzdiť, keď je rozdiel v rýchlosti medzi vozidlami až okolo 60 kilometrov za hodinu," hovorí Petr Dudík, ďalší vývojár asistenčných systémov.

DSC6188_64f3d4bb_eb100b06 Núdzové brzdenie v situácii, keď sa vozidlo blíži k stojacemu alebo pomalšie idúcemu vozidlu

Vozidlá Škoda však majú aj funkciu, ktorá v takýchto prípadoch pomáha pri vyhýbacích manévroch. "Keď vodič dá pohybom volantu najavo, že sa chce prekážke vyhnúť, vozidlo vyhodnotí, či nehrozí kolízia s niečím alebo niekým v okolí, a ak kolízia nehrozí, systém pomôže vodičovi tento manéver zvládnuť," hovorí Petr Dudík. Systém tiež zabezpečuje, aby takýto manéver nebol zbytočne riskantný a aby vodič nevyletel z cesty.

V tomto prípade vozidlo vyhodnocuje údaje zo senzorov a ďalších systémov vrátane systému pre udržiavanie v jazdnom pruhu (Lane Assist). Ten vo vozidlách Škoda dokáže pomocou kamery rozpoznať nielen biele a žlté čiary, ale aj krajnice s prechodmi asfalt - štrk alebo asfalt - tráva, obrubníky, betónové zábrany, stĺpiky a podobne. Udržiavanie jazdného pruhu funguje pri rýchlostiach nad 65 km/h. "Na aktiváciu systému stačí, aby kamera videla ohraničenie jazdného pruhu na jednej strane, jednu hranicu, a podľa nej môže vodiča navádzať," vysvetľuje súčasné schopnosti systému Ondřej Smetana.

DSC6345_d5e8643a_d7a7677a Počas ukážky monitor ukázal, ako vozidlo vďaka systému Lane Assist "vidí" hranice jazdného pruhu

Systém podľa neho zisťuje vzdialenosť vozidla od hranice jazdného pruhu a vyhodnocuje, ako rýchlo sa vozidlo k hranici približuje, a podľa toho upravuje prípadné zásahy do riadenia. "Systém nie je aktívny pri nižších rýchlostiach a nefunguje v prudkých zákrutách s bočným zrýchlením 3 m/s a viac. Systém takisto prostredníctvom volantu zisťuje aktivitu vodiča, ktorý musí stále riadiť," vysvetľuje Smetana. V miernejších zákrutách systém umožňuje vodičovi "skrátiť" zákrutu, t. j. dostať sa čo najbližšie k jej vnútornému okraju. Podobne systém nezasahuje ani pri použití smeroviek (výnimkou je prípad, keď sa v mŕtvom uhle objaví vozidlo). "Vodič však môže zásahy do riadenia svojou silou vždy relatívne ľahko premôcť," dodáva Ondřej Smetana.

Skutočná núdzová situácia

Inteligentné senzory vozidla a niektoré z vyššie uvedených funkcií využíva aj núdzový asistent. Keď vozidlo zistí, že vodič neriadi, môže dokonca zastaviť. Najskôr však použije niekoľko varovaní, spustí zvukový signál a vyzve vodiča, aby prevzal riadenie. Potom nasleduje "ťuknutie" na brzdy. "Ide o zásah, ktorý môže vodiča napríklad prebudiť z mikrospánku," vysvetľuje Jiří Splítek.

DSC6305_8c7042b6_33414314 Inteligentné senzory a bezpečnostné systémy dokážu dokonca zastaviť vozidlo. Keď teda zistia, že vodič ho neriadi.

Ak sa vodič aj napriek tomu nechopí volantu, vozidlo pokračuje v jazde s ďalšími úrovňami varovania, napríklad zvukovým signálom. "Keď sa vodič ani potom nechopí volantu, vozidlo sa pripraví na náraz, stiahne okná na 55 mm, zatvorí strešné okno, utiahne bezpečnostné pásy. Následne sa rozbliká, začne trúbiť a zastaví. Po zastavení sa auto odomkne, rozsvieti sa vnútorné osvetlenie, a ak vodič ďalej nereaguje, po 15 sekundách zavolá záchranný systém," povedal Jiří Splítek. Aby systém fungoval, musí byť zapnutý asistent udržiavania v jazdnom pruhu Lane Assist alebo asistent Travel Assist. "Náš núdzový asistent spustí celú procedúru v momente, keď by mal byť jeden z týchto systémov deaktivovaný. V prípade systému Travel Assist je to po 25 sekundách nečinnosti a v prípade systému Lane Assist po dvoch zásahoch do riadenia," hovorí Jiří Splítek.

 

Úlohou vývojárov automobilky je nielen doladiť funkčnosť týchto asistentov, ktorí majú pomôcť vodičovi v núdzovej situácii, ale aj vyvinúť ďalšie funkcie, ktoré nadviažu na tie už používané. Napríklad nový Superb bude mať vylepšený systém rozpoznávania únavy vodiča a vozidlá Škoda dostanú aj nového asistenta pre prejazd zákrutou. Ďalšou úplne novou oblasťou bezpečnosti je zabezpečenie kybernetickej bezpečnosti automobilov v súlade s predpismi EHK OSN. Tieto požiadavky majú okrem iného zabezpečiť spoľahlivú funkčnosť asistenčných systémov a sťažiť alebo znemožniť napríklad ich ovládnutie hackermi.