Tadiaľto prechádzala aj vaša ŠKODA. Preskúmajte skúšobný polygón kvality

Každé vozidlo ŠKODA podstúpi po opustení výrobnej linky krátky, ale intenzívny, test na skúšobnom polygóne kvality. Ten odhalí prípadné nedostatky ešte predtým, ako sa auto vydá k zákazníkovi. Pozrite sa čo všetko je potrebné preveriť.

7. 2. 2022 ŠKODA SVET

Dráha pre intenzívny test, ktorý slúži na kontrolu kvality práve vyrobeného vozidla, sa nachádza v každom z výrobných závodov ŠKODA AUTO. Napríklad modely ŠKODA SCALA, KAMIQ a FABIA prechádzajú polygónom, ktorý prilieha hale M1 závodu v Mladej Boleslavi, v ktorej vznikajú. Podobný test však vždy blízko svojej výrobnej linky podstupujú aj všetky ďalšie modely ŠKODA.

Skúšobný polygón kvality je relatívne krátka testovacia dráha pozostávajúca z rôznych druhov povrchov a premyslených nástrah. Tie dôkladne preveria kvalitu montáže vozidla. Testovací vodiči okrem toho vykonávajú aj ďalšie previerky, ktorými overujú funkčnosť systémov auta. Na polygóne absolvujú vozidlá dva okruhy; oba s dĺžkou približne 450 metrov a oba s trochu odlišnými nástrahami. Celý test aj s prevzatím auta z výrobnej linky trvá približne 12 minút.

Celkový pohľad na Skúšobný polygón kvality.

„Okrem samotnej jazdy testujú šoféri aj funkčné prvky vozidla s naštartovaným motorom, aby netrpela batéria dvanásťvoltového systému. Okrem iného preveria aj funkciu smeroviek a návratu ich páčok, skúšajú klaksón, stierače, ostrekovače, testujú funkčnosť nastavovania zrkadiel, klimatizácie a kúrenia, vyhrievania okien či sedadiel a infotainmentu,“ vysvetľuje Petr Konečný, koordinátor jazdných skúšok z oddelenia Riadenia kvality.

Nájazdový svah, na ktorom sa skúša funkčnosť ručnej brzdy.

Aby testovací šoféri stíhali tempo, ktorým autá schádzajú z výrobnej linky, pracuje ich tu v každej zmene pätnásť. Tento počet je výsledkom analýzy pracovných postupov, hygieny práce a dát priemyselného inžinierstva. Modernizácia pracovných postupov a využívanie nových technológií pri predchádzaní možným zákazníckym reklamáciám sú samozrejmou súčasťou práce oddelenia Riadenia kvality vedeného Dr. Florianom Weymarom.

Každé auto absolvuje rovnakú trasu, žiadny model nemá úľavy. V prípade, že šoféri majú k vozidlu pripomienku, putuje auto na takzvané repasovacie pracovisko, kde je vykonaná náprava. Po odstránení nezrovnalostí zamieri na opätovnú jazdnú skúšku.

Rôznorodé povrchy polygónu.

Aby bolo všetko pevne na svojom mieste

Samotná dráha je pre autá ozajstnou previerkou. Na vozidlá tu čaká až 14 rôznych „prekážok“, pričom štandardne sa využíva dvanásť z nich. Zvyšné dve sú určené na hlbšie preverenie problému v prípade akejkoľvek nezrovnalosti. Test začína na nájazdovom svahu, kde sa skúša funkčnosť ručnej brzdy. Nasleduje pasáž so špeciálnymi vlnami z liatinových plechov, kde sa pri rýchlosti 10 až 15 km/h skúša tuhosť karosérie a šofér sleduje nežiaduce hluky. Po tomto asi štrnásťmetrovom úseku nasleduje ďalší o trochu dlhší s podobnými nerovnosťami vymodelovanými z liatinových plechov, kde je intenzita torzného stresu o niečo iná.

Špeciálne vlny z liatinových plechov, kde sa skúša torzná tuhosť karosérie.

Vozidlo následne smeruje k úseku, kde na neho čakajú prekážky, s ktorými sa môže stretnúť v reálnej premávke. „Máme tu úsek s kanálmi v rôznych výškach, s prepadnutými i prevýšenými. Potom nasleduje imitácia železničného prejazdu,“ vysvetľuje Petr Konečný. V tejto pasáži sa začína na rýchlosti z predchádzajúceho úseku, ale cez spomínaný simulovaný železničný prejazd už auto prechádza rýchlosťou až 40 km/h. Potom nasleduje úsek s liatinovými hrboľmi, kde auto ide opäť až štyridsiatkou. Nasleduje granitová dlažba. V oboch prípadoch sa auto inak rozklepe a rozvibruje. „Šoféri sledujú, či sa z vozidla neozývajú nežiaduce zvuky, či niekde niečo neklepe alebo neškrípe,“ hovorí Petr Konečný.

Úsek s kanálmi v rôznych výškach, v tomto prípade sú prepadnuté v rôznej hĺbke.

Potom dostane karoséria na chvíľu „oddych“. Ide sa po hladkom asfalte, kde šofér skúša radenie a správanie auta pri zrýchľovaní a brzdení. Tu vozidlá dosahujú rýchlosť až 70 km/h. Nasleduje úsek dlažobných kociek, ktoré sú v rôznych veľkostiach poskladané do rôznych zoskupení. Prechádza sa cez nich až päťdesiatkou. Potom je tu krátky úsek s úplne hladkou dlažbou, kde sa z rýchlosti až 30 km/h skúša prudké zastavenie. „Hladká dlažba pri plnom brzdení neničí pneumatiky a simuluje klzkú vozovku,“ vysvetľuje voľbu povrchu Petr Konečný. Potom už nasledujú len akési „schody“ z dlažby a vozidlo následne mieri na odstavnú plochu, kde prebiehajú statické testy.

Prvý svojho druhu

Tento intenzívny test na polygóne je okrem iného jedným z dôvodov, prečo vozidlo ŠKODA k zákazníkovi nedorazí s nulou na počítadle kilometrov. Povaha nástrah na polygóne však auto dôkladne preverí. Rozhodne sa teda nestane, že by zákazník pri novom aute musel riešiť napríklad klepanie nedotiahnutej skrutky.

Na úseku s dlažbou šoféri sledujú, či sa z vozidla neozývajú nežiaduce zvuky.

Polygón pri hale M1 bol prvým svojho druhu v Mladej Boleslavi. Vozidlá značky ŠKODA sa po ňom preháňajú už od roku 1994. Priebežne je samozrejme modernizovaný. Jednotlivé pasáže prechádzajú aj údržbou, v rámci ktorej sa napríklad stav povrchu obnovuje do požadovanej podoby.