Celkom výsadné postavenie v histórii mladoboleslavskej automobilky prináleží motocyklu Laurin & Klement Slavia typ B. Išlo o prvý motocykel, s ktorým sa spoločnosť Laurin & Klement zúčastnila medzinárodných motoristických pretekov. Diaľkový maratón z Paríža do Berlína bol v tom čase najnáročnejším podujatím na území Európy. Továrenský jazdec Narcis Podsedníček sa hneď na prvý pokus zapísal do histórie, keď prišiel vo svojej triede do cieľa ako prvý. Napriek tomu však nebol vyhlásený za víťaza.
Neoddeliteľnou súčasťou legendárnych úspechov je spojenie odvahy a nebojácnosti. V prípade zrodenia motoristického športu na začiatku 20. storočia to platilo dvojnásobne. Odhodlaní priekopníci neúnavne dobýjali nové územia a posúvali hranice vtedy realizovateľného a dosiahnuteľného, a to vždy s pevnou vierou v technický pokrok.
K týmto vizionárom patrili aj zakladatelia spoločnosti Laurin & Klement, ktorých od počiatkov spájala tak vášeň pre cyklistiku, ako aj túžba ponúknuť zákazníkom cenovo dostupné bicykle, avšak bez kvalitatívnych kompromisov a vyrobené z najlepších dostupných materiálov. Začínali síce v malej dielni s piatimi ľuďmi, so strojovým zariadením na nožný či ručný pohon, ale už po roku vyrábalo 21 zamestnancov päť rôznych modelov bicyklov s vlasteneckým označením SLAVIA.
Vývoj prostriedkov individuálnej mobility sa však rýchlo posúval ďalej. Dôkazom je dvojica prvých motocyklov L&K (typy Slavia A a B), ktorá bola verejnosti predstavená 18. novembra 1899. Priniesli dnes už samozrejmú polohu motora v spodnej časti rámu, vďaka čomu sa lepšie ovládali a mali lepšiu stabilitu. Išlo o jeden z triumfov intuitívneho technika Václava Laurina. Podnik prežíval obdobie rozvoja aj vďaka vizionárstvu a obchodnému talentu Václava Klementa, ktorému sa podarilo zabezpečiť významné zákazky na domácom trhu, ale aj vo vyspelých priemyselných krajinách vrátane Nemecka a Veľkej Británie. Mimoriadne kvality „motorových dvojkoliek“ z Mladej Boleslavi potvrdili aj pôsobivé úspechy v náročných športových podujatiach počnúc štartom v pretekoch Paríž-Aachen-Hannover-Berlín v roku 1901.
Narcis Podsedníček – prvý továrenský jazdec mladoboleslavskej firmy
Na pretekársku premiéru mladoboleslavskej značky na tomto najväčšom motoristickom športovom podujatí svojej doby bol vybraný kmeňový zamestnanec továrne Narcis Podsedníček (1866–1932). Ten sa najprv stal robotníkom nástrojárom a zároveň patril medzi obchodných zástupcov velocipédov Slavia z produkcie továrne L&K. Neskôr sa vypracoval na vrchného majstra a bolo teda logické, že na jednovalcovom motocykli Laurin & Klement Slavia typ B bol jedným z desiatich jazdcov prihlásených do kategórie motocyklov a motorových trojkoliek.
Trasa trojdňových pretekov dlhá 1 196 kilometrov bola výzvou tak pre človeka, ako aj pre stroj. Väčšinou viedla po nespevnených alebo zle vydláždených cestách, čo spôsobovalo mnoho defektov. Zo 110 vozidiel nakoniec prišlo do cieľa len 48. Medzi motocyklistami to bol práve Podsedníček, ale jeho nočný príjazd do cieľa nebol riadne zdokumentovaný. O tretej hodine rannej už totiž nezohnal žiadneho z komisárov pretekov, a tak mu čas príjazdu potvrdil len strážnik. Usporiadatelia tento záznam neuznali a v cieli boli napokon klasifikovaní len štyria francúzski pretekári na trojkolkách De Dion-Bouton. Podsedníček sa však stal morálnym víťazom a jeho výkon položil základy budúceho športového programu firmy ako jedného z pilierov technického rozvoja i komerčného úspechu spoločnosti Laurin & Klement a následne aj značky ŠKODA.
Motocykel Laurin & Klement Slavia typ B
Výroba samotného motocykla Laurin & Klement Slavia typ B začala v roku 1899. V novembri toho roku bol predstavený spolu s typom A na cyklistickej pretekárskej dráhe Praha-Bubny. Ako pohon Slavie typu B slúžil vzduchom chladený jednovalec so zdvihovým objemom 240 cm3, ktorý dával výkon 1,75 konskej sily. Prvé motocykle samozrejme nemali prevodovky a zadné koleso bolo poháňané plochým koženým remeňom priamo od motora. Využitie ľudskej sily cez šliapadlá, t.j. štartovací a pomocný prevod, riešila klasická reťaz. Motocykel dosahoval maximálnu rýchlosť až 40 km/h. V Mladej Boleslavi vyrobili do roku 1904 celkovo 540 motocyklov Slavia typu B.
V roku 1956 si tento motocykel zahral vo filme Dědeček automobil približujúcom začiatky motorizmu na našom území, pričom predlohou scenára bola rovnomenná kniha Adolfa Branalda.
