Peter Olah: od interiérov automobilov až k trofejám pre Tour de France

Peter okrem toho, že navrhuje interiéry súčasných modelov ŠKODA, má za sebou tiež množstvo zaujímavých spoluprác na vývoji produktov pre značky ako MontBlanc, Adidas, Davidoff, Lasvit, Zanussi či Fujitsu-Siemens. Vo voľnom čase sa venuje práci so sklom, ktorá viedla až k tomu, že už desiaty rok v rade navrhuje trofeje pre prestížne cyklistické preteky Tour de France. 

Pri príležitosti nedávnej svetovej premiéry modelu ENYAQ sme Petra Olaha vyspovedali o jeho kariére, ale aj o tom, ako sa popasoval s návrhom nového plne elektrického modelu.

Máte za sebou množstvo úspešných spoluprác. Na ktoré z nich ste najviac hrdý?

Úplne prvým projektom, ktorý mi napadá, bol digitálny komunikátor, ktorý som vytvoril na prelome rokov 1999/2000. Išlo o akéhosi predchodcu súčasných smartfónov, akurát s väčšími rozmermi a dotykovým displejom, ktorý využívali v logistike, doprave, na colnej správe či v armáde. V tom čase šlo z pohľadu zadávateľa – firmy o vizionársku záležitosť a bol to projekt, ktorý bol nakoniec aj z hľadiska dizajnu ocenený medzinárodnou cenou. Dokonca bol využívaný v zahraničí napríklad pri prvých amerických elektronických voľbách. Takže toto je prvá vec, na ktorú som nesmierne hrdý. Potom sú to, samozrejme, produkty zo sveta automobilového dizajnu, ako napríklad prvé štúdie, na ktorých som mal možnosť podieľať sa alebo prvé sériové autá, ako Škoda Octavia či Superb, na ktorých som mal možnosť neskôr aj jazdiť. Keď človek vidí tieto autá v rukách ľudí na Slovensku a v Čechách, napĺňa ho to hrdosťou, pretože ich ľudia používajú a majú radi. No a v neposlednom rade sú to také tie prestížne projekty, kde uvediem ako príklad spoluprácu s firmou MontBlanc na príprave návrhu písacích pier či prípravu trofejí pre Tour de France alebo trofejí pre pretekárov Formuly 1.

Spomínali ste prípravu trofejí pre Tour de France. Ako ste sa dostali od dizajnu interiérov k trofejám pre tak prestížne cyklistické preteky?

V tomto prípade prakticky náhodou. Stalo sa to v čase, kedy Škoda Auto bola už sponzorom pretekov Tour de France a ja som sedel na mítingu s kolegami z marketingu. V tom čase som zaregistroval odovzdávanie cien pre víťazov Tour de France a tam som videl, že víťazi nedostávali žiadne poriadne trofeje, ale skôr len také spomienkové predmety a kvety. Vtedy som si dovolil troška provokatívne navrhnúť, že na základe výkonu, ktorý tam cyklisti odovzdajú, nie sú predmety, ktoré dostanú, hodné toho, čo predviedli a víťazi by mali radšej dostávať adekvátne reprezentatívne trofeje. Rok na to sa mi kolegovia z marketingu ozvali a povedali, že máme možnosť takéto trofeje vytvoriť a či o to mám záujem. Prirodzene som bol nadšený a súhlasil som. Bola to výzva a chceli sme trofej urobiť tak, aby sme odovzdali české dedičstvo. Keďže som v Českej republike od roku 2001 a vo voľnom čase veľa pracujem s českým kryštálom, rozhodnutie padlo práve na tento materiál.

Pamätáte si aj na svoju prvú navrhnutú trofej?

Samozrejme. Pri navrhovaní prvej trofeje pred desiatimi rokmi bolo mimoriadne dôležité, aby sme vytvorili symbol, ikonickú trofej, ktorá bude symbolizovať Tour de France. Tento tvar som chcel navrhnúť tak, aby bol takpovediac konštantný, ale zároveň aby sa každý rok jemne menil a pretekári tak mali doma vždy originál. Preto každý rok vytvárame trofej, ktorá má rovnaký tvar, ale vytvárame ju inou sklárskou technikou. Keď som toto vymýšľal, tak som si ani neuvedomoval, aký to má veľký význam, pretože sa mi zdalo, že predsa každý ročník vyhrá niekto iný. Až Peter Sagan nám vlastne ukázal, že on má tých trofejí doma viacero, a tam je dôležitý práve ten fakt, že každá trofej je síce „rovnaká“, ale pritom iná, a teda rozpoznateľná podľa ročníka, kedy ju víťaz získal.

Čakajú vás nejaké ďalšie podobné alebo iné zaujímavé spolupráce v budúcnosti?

Áno, no nedá sa to nazvať spoluprácou, ale skôr projektom. Ide o dizajn organu do Chrámu sv. Víta v Prahe. Tento projekt je o to prestížnejší, že ide o chrám, ku ktorému všetci Česi vzhliadajú a je takpovediac symbolom českej štátnosti či národa. Tento chrám vlastne nikdy nebol dokončený v zmysle, že nemal svoj vlastný organ. Teraz sa mi však naskytla možnosť sa podieľať na jeho dizajne a je to nesmierne zaujímavá a prestížna zákazka napriek tomu, že ako dizajnér pracujem pod veľkým tlakom, keďže ide o obrovskú výzvu, ku ktorej treba pristupovať s veľkou pokorou.

Vyzerá to tak, že okrem dizajnu interiérov, ktorým sa venujete v ŠKODA AUTO, často vo voľnom čase navrhujete produkty z úplne iného súdka. Dajú sa tieto dva svety skombinovať?

Za svoj život som si prešiel viacerými segmentmi dizajnu. Na strednej škole som začal ako grafický dizajnér, robil som v reklamných agentúrach, následne som začal robiť produktový dizajn, skončil som architektúru ako interiérový architekt a začal som sa venovať automobilovému svetu. Úprimne, baví ma robiť takéto rôznorodosti, pretože každý dizajn má svoje prednosti. Hlavný rozdiel, ktorý vnímam medzi jednotlivými odbormi, sú mierky a presnosti. To znamená, že napríklad v automobilovom svete, keď navrhujeme, pracujeme v presnosti tisícin milimetra. Produkty sa modelujú na počítači a vyrábajú sa formy, z čoho sa vytvorí finálny výrobok. Na druhej strane, keď vyrábame trofeje zo skla, ktoré sa tvaruje pri rôznych teplotách, tam sa presnosť určuje v milimetroch. No a ak sa pozrieme na architektúru, tak tu sa veľakrát presnosť určuje v centimetroch. Práve kombináciou týchto vecí môžeme často prísť k zaujímavým riešeniam, kedy sa snažíme hľadať technickejší prístup.

Keď už sme pri tých autách… Do akej miery máte voľnú ruku pri návrhu dizajnu interiéru? Napríklad najnovší prírastok – model ŠKODA ENYAQ – sa tak trochu vymyká tradičnému interiéru značky ŠKODA.

Ako dizajnéri, samozrejme, máme do určitej miery veľkú voľnosť, špeciálne na začiatku celého procesu. Na úvod si v dizajnovom oddelení vždy spravíme počiatočný brífing, potom sedíme so šéfdizajnérom a zadefinujeme si, čo by sme chceli vytvoriť a ako by to asi malo vyzerať. Veľa vecí tiež vyplynie z funkčnosti produktu. Ak to mám zhrnúť, voľnosť teda máme relatívne veľkú, na druhej strane sa však snažíme o to, aby naše automobily mali jednoznačný dizajnový jazyk, ktorý sa snažíme ďalej vyvíjať a posúvať. 

Práve ŠKODA ENYAQ je pre mňa logickým ďalším krokom v našom dizajnovom jazyku, a samozrejme, prirodzene predznamenáva ďalší vývoj v dizajne našich automobilov. Na druhú stranu išlo o elektromobil, ktorý, napríklad mne ako dizajnérovi, ponúkol väčšiu mieru voľnosti, než na akú som zvyknutý. Bol to doslova až taký dizajnový sen navrhovať tento elektromobil, pretože to auto má perfektný základ – veľké kolesá umiestnené v rohoch karosérie, má plochú podlahu, vďaka čomu sa aj v interiéri nenachádza typický stredový tunel. Dizajnér sa tu tak môže oveľa viac vyhrať s priestorom. Aj toto je tá sloboda, ktorá sa odzrkadlila na výslednom produkte. No a keďže ide o elektromobil, samozrejme sme ho chceli od bežných áut trochu odlíšiť.

Čo bolo pre vás, naopak, najväčšou výzvou pri dizajnovaní nového modelu ŠKODA ENYAQ?

ENYAQ bol z môjho pohľadu absolútna radosť tvoriť. Elektrická platforma dáva dizajnérovi oveľa väčšiu slobodu, než na akú sme zvyknutí. Pre nás – interiérových dizajnérov – bolo najväčšou výzvou to, ako v tomto aute vytvoriť vzdušný interiér, no na druhej strane dbať o to, aby bol bezpečný a funkčný. Ak môžem hovoriť za exteriérových dizajnérov, tí by boli určite hrdí na najväčšiu výzvu, ktorou bola práve naša unikátna svietiaca maska. Prečo práve maska? Pretože popasovať sa so svietiacou maskou tak, aby nebola len podsvietená a zároveň, aby splnila legislatívu, bolo mimoriadne náročné. Dovolím si tvrdiť, že v tomto máme európske, ak nie svetové prvenstvo a udávame trend aj pre ostatné automobilky.

Na záver máme ešte poslednú otázku – viete nám prezradiť, ako dlho trvá, než sa prvé skice premietnu do reality?

Vytvoriť reálny produkt, ak vieme o aký produkt sa jedná, napríklad ak navrhujeme ďalšiu generáciu novej Octavie, trvá zhruba 3 až 4 roky. Samozrejme, hovorím o uplynutom čase od prvej skice až po pripravený produkt v sériovej výrobe, ktorý si zákazník môže kúpiť. Ak sa však bavíme o úplne novom koncepte či úplne novej triede automobilu, ako to bolo napríklad pri modeli ENYAQ, tam tento proces môže trvať aj oveľa dlhšie. V skutočnosti je teda realita taká, že ak nastúpi nový šéfdizajnér do automobilky, tak sa jeho výsledky začnú pretavovať do reality až po najskôr troch rokoch, niekedy aj dlhšie. Preto sa tiež hovorí, že šéfdizajnéri by mali ostať v automobilkách dlhšie, aby dokázali obmeniť minimálne jednu celú modelovú paletu automobilky. Vtedy sa totiž naplno prejaví podpis daného šéfdizajnéra.