Lepší program, ako nechať si hrad Malbork na koniec, spraviť nemôžete. Ak by ste ním začínali, prídu vám ostatné hrady menej významné, čo by bola veľká chyba. Naša trasa ich pekne striedala, pričom vrcholila v Malborku. Najväčšom gotickom hrade na svete a zároveň aj najväčšej tehlovej stavbe na svete. Neprekvapí, že je pod ochranou UNESCO.
Odporúčame prísť k nemu od mesta. Z Olštýna to bolo približne hodinu a pol po cestách vlniacich sa lesmi. Navigácia nás zaviedla do parkovacieho domu hneď pri hrade, čo sa v horúcom lete veľmi zišlo. Ceny lístkov závisia od trasy, ktorú si chcete pozrieť. No bolo by mrhaním vášho času a potenciálu hradu, ak by ste si vybrali kratšiu ako kompletnú historickú trasu. Stojí síce 80 zlotých, no v cene máte aj audio sprievodcu s veľmi dobrou slovenčinou. Odporúčame rezervovať si lístky vopred online, vyhnete sa tak dlhým radom pred pokladňami.
Malbork začali stavať v druhej polovici 13. storočia a na začiatku 14. sa stal sídlom križiackych veľmajstrov. Po nich bol 300 rokov jedným zo sídiel poľských kráľov. Dnes po ňom chodia turisti híkajúc nad jeho nádherou. Je až neuveriteľné, ako sa ho podarilo zrekonštruovať z ruín, ktoré z neho spravili ruskí vojaci na konci Druhej svetovej vojny. Z akéhosi temného dôvodu takto pristupovali ku všetkým navštíveným hradom.
Hrad sa delí na dve časti – dolnú, ktorá sa používala na svetské potreby a kontakt s okolím a hornú, v ktorej bývali rytieri a venovali sa tu modlitbám, rozjímaniu a štúdiu. Celý ich život dôsledne (od druhu jedla v daný deň, až po to, čo si majú obliecť na spanie) určovali pravidlá, čiže regule. Návšteva hradu vám ukáže podzemie s unikátnym systémom centrálneho vykurovania, sály, kde sa stretávali rytieri, ale aj miestnosti, kde býval veľmajster rádu, hodovaciu miestnosť, kuchyňu. Poznámka na okraj – v celom hrade mali vlastnú toaletu iba veľmajster a hlavný kuchár.
Obzory vám rozšíri aj expozícia zbraní a brnenia, ako aj zbrane z Blízkeho východu. A pokiaľ ste skôr na umenie, očarí vás expozícia jantáru vrátane mimoriadne vzácnej krabičky Christopha Mauchera.