Druhý deň našej hodvábnej cesty viedol skrz viacero historických mestečiek severom Talianska. Cieľom bolo obísť čo najviac butikov a malých zastrčených obchodíkov, v ktorých častokrát nájdete tikajúce poklady vo fantastickom stave za cenu, o ktorej sa vám ani nesnívalo. Do karát nám nehralo iba dovolenkové obdobie Talianov, ktorí práve v malých mestách zatvárajú svoje obchodíky a sú v tzv. „vypnutom režime“.
Ráno sme vyrazili na diaľnicu, aby sme už o desiatej ráno preliezli centrum industriálneho centra severo-východu, mesta Padova. Padova je čarovná – tak trochu socialistická, tak trochu historická. Také typické talianske mesto, ktoré postihol brutalizmus minulých desaťročí. Napriek tomu má svoje čaro a mesto som obdivoval tentoraz z pozície spolujazdca. Čo mi ani vo sne nenapadlo bol fakt, že práve tu sa ukáže azda jediná slabina auta, ktorá je zároveň jeho výhodou. Áno, Superb je obrovský, má kopu miesta pre pasažierov, dokonca aj tých zadných a k tomu doslova obrovský kufor liftbacku, ktorý pojme veľké nákupy a batožinu, šikovne zorganizovanú vďaka Simply Clever prvkom. Lenže, skúste nasúkať 4,87-metrovú limuzínu do parkovacích mieste v úzkych uličkách centra, ktoré boli dizajnované na Fiaty 500 a skútre Vespa. Cúvať, vpasovať sa medzi historické múry a otvoriť dvere bola občas tak trochu zložitá úloha. Ešteže kamery okolo celého auta spolu s parkovacími senzormi dokážu pomôcť auto vtesnať aj tam, kde by ste si mysleli od pohľadu zvnútra, že neprejdete.
Padova sa neskôr ukázala ako mesto, kde to s limuzínou je ešte vcelku jednoduché. Skutočný test senzorov a kamier nastal vo Vicenze a neskôr vo Verone, kde sme strávili zvyšok doobedia a poobedia. Ak môžem poradiť, určite sa zastavte vo Verone, ktorá je síce malá, no ponúka mnoho zaujímavých mieste na objavovanie. Mimo samotnej promenády s koloseom v centre je to balkón Júlie z románu Rómeo a Júlia a kto má akú-takú kondičku, určite nech nevynechá renesančné záhrady s výšľapom do kopca, vďaka ktorému sa naskytne fantastický pohľad na celé mesto z výšky. Ak preferujete motanie sa tenkými uličkami malého mestečka, rozhodne nevynechajte skrytý poklad v podobe mestečka Vicenza. Ja som tam bol prvýkrát a rozhodne nie posledný. To mesto má šarmu na rozdávanie a rád by som sa tam opäť prešiel, určite však mimo hlavnej turistickej sezóny, kedy sa námestia a ulice vyprázdnia a vy si tak môžete vychutnať krásy mestečka z terás malých podnikov.
Po výdatnom echt talianskom obede nás čakala ďalšia dilema. Pokračovať v hodvábnej ceste, alebo zakotviť na polceste a užiť si pohodlie, ktoré ponúkajú jazerá na milánskej nížine? Po intenzívnej diskusii padlo racionálne rozhodnutie – sme tu kvôli obchodom, sadáme do auta a žhavíme ďalšie 2-3 hodiny smer azda najznámejšie lyžiarske centrum Cortina d’Ampezzo.
Centrum Dolomitov a zastávka mnohých športovcov a nadšencov športu bolo našou poslednou zastávkou na tento deň. Aj tu na nás čakali dva butiky na ďalšie jednanie, ktoré sme stihli tesne pred záverečnou. Odmeniť sme sa rozhodli prechádzkou krátkym centrom a večerou v neďalekom podniku, obdivujúc majestátne Dolomity, ako i nespočet historických či športových áut, ktoré sa dolomitskou cestou premávajú denno-denne. Niet divu, tento región ponúka jedny z najkrajších ciest s výhľadmi na jazerá a trojtisícové pohoria, vytvarované do unikátnych a nezameniteľných tvarov. I keď sa sem hodí skôr bicykel, motorka či športovo ladený kabriolet, ani Superb v športovom režime nebol zlou voľbou. Kľukatými cestami preplával bez problémov a vďaka dlhému rázvoru vykrúžil zákruty tak, že sme ani nevedeli, že ich už máme za sebou.