Honba za najlepším záberom z dronu

Aká bola spolupráca s longboardistom Jakubom?

Bolo to naozaj skvelé, nikdy som niečo také nezažil. Jakub nás prekvapil, ako fantasticky jazdil, a mne sa dúfam podarilo natočiť pár zaujímavých záberov.

Už ste niekedy ovládal dron, kým ste sedeli v aute?

Áno, ale nikdy som neskúšal lietať s dronom, sledovať niekoho pred sebou a zároveň auto, v ktorom idem. Bolo to vážne náročné, pretože vozidlo išlo fakt rýchlo, aby stíhalo longboardistovi, ale nakoniec sme to zvládli a bola to zaujímavá skúsenosť.

Danny Pacha, profesionálny pilot rýchleho dronu

Ako ste sa ku dronom dostal?

Osem rokov som lietal s diaľkovo ovládanými helikoptérami, ale tam nikdy nezažijete pocit, že skutočne sedíte vo vnútri. To je ten najväčší rozdiel oproti FPV dronu – preto sa mu hovorí FPV, first-person view. Všetko máte z prvej ruky, takže nadobudnete pocit, že naozaj lietate. FPV dron je zároveň omnoho lacnejší, konštrukčne jednoduchší a aj ľahšie ovládateľný, ako diaľkovo ovládaná helikoptéra.

Aký je najväčší rozdiel medzi FPV dronmi a bežnými dronmi?

Komerčné drony majú autopilotov, vedia sa udržať vo vzduchu bez akéhokoľvek zásahu. Niečo takéto u FPV dronov neexistuje – stále sa musíte stopercentne koncentrovať, musíte mať dron stále pod kontrolou, inak ide okamžite k zemi. Človek mnohokrát nabúra, kým sa ho naučí poriadne ovládať.

Čo vás na FPV dronoch najviac baví?

Neorientujem sa len na jednu vec, zúčastňujem sa pretekov, ale aj freestyle súťaží. Okrem toho sa zhruba pred rokom začalo lietať s dronmi na naozaj veľké vzdialenosti. Nejde len o to, že doletíte čo najďalej, ale hlavne o výhľady, ktoré pri tom uvidíte – vyletíte na vrchol hory, ktorá je od vás vzdialená niekoľko kilometrov, cítite sa voľný ako vták. Pretekanie ma už natoľko nebaví, omnoho viac si užívam spomínaný freestyle a práve lietanie na dlhé vzdialenosti.

Aké triky s FPV dronom viete a ako rýchlo sa s ním dá lietať?

S týmito dronmi sa dajú robiť rôzne triky, najväčším obmedzením je gravitácia. Dajú sa používať reverzné módy pri motore, takže môžete pokojne lietať hore nohami. Inak robíme rôzne vývrtky, premety, ale napríklad aj voľný pád, keď dron padá popri skale alebo stene a potom náhle zasa naberie správny smer.

Najvyššia rýchlosť je okolo 150 km/h. Tým najväčším rozdielom oproti bežným dronom je zrýchlenie. Na najvyššiu rýchlosť sa vie dostať približne za jeden a pol sekundy, pretože má výkonné motory a nízku hmotnosť - len okolo 650 gramov. V roku 2016 som vyrobil špeciálny dron, ktorý lietal rýchlosťou až 220 km/h a vzdialenosť 400 metrov dokázal preletieť za menej ako 10 sekúnd. Keď ste si nasadili okuliare a dali plný plyn, cítili ste sa ako v rakete. Bolo to úžasné.

FPV dron je skvelým príkladom nových technológií. Čo hovoríte na nové technológie v autách?

Mám ich rád, vo vozidlách SCALA sa mi napríklad páči Lane Assist, ktorý vás drží v jazdnom pruhu, prípadne aj Blind Spot Detect varujúci pred blížiacim sa autom, ktoré by ste v spätnom zrkadle mohli prehliadnuť. Okrem toho sa mi páči navigácia, veľký displej uprostred a digitálny panel namiesto bežných ciferníkov. Mám staršie auto a takéto vychytávky tam samozrejme nemám.

Ste členom španielskej dronárskej reprezentácie. Čo to pre vás znamená?

Je to úžasné. V prvej chvíli som mal radosť, že som sa dostal do takého tímu. Zároveň som však šťastný, že spolu so svojimi parťákmi môžeme tento šport posúvať dopredu. Svetu chceme ukázať, čo všetko sa s dronmi dá robiť.

Dá sa tým uživiť, alebo je to len koníček?

Mal som jednu ponuku lietať s dronom na plný úväzok, ale stále to beriem len ako hobby. Mám normálne zamestnanie na plný úväzok, pracujem pre firmu vyrábajúcu výťahy a svoju prácu mám rád.

Ako dlho už jazdíte na longboarde?

Niečo málo cez osem rokov. Začínal som s freestylom, ale postupne som začal objavovať zjazd z kopca, ktorému sa aktívne venujem od roku 2013.

Prečo práve longboard?

Vyrastal som v Austrálii, kde som odmala surfoval, jazdil na skejte a na snowboarde. Jazdenie na akejkoľvek doske sa tak pre mňa stalo prirodzenou aktivitou. Keď som sa presťahoval do Česka, hľadal som šport, ktorý by mi aspoň trochu kompenzoval surfing – a keď som sa postavil na svoj prvý longboard, vedel som, že som doma. Meral 125 centimetrov, bol z pružného bambusu a pocitovo to bolo niečo medzi surfom a snowboardom.

Jakub Rod, profesionálny longboardista

Kde najradšej jazdíte a prečo?

Môj najobľúbenejší spot je Kozákov na Semilsku. Pre mňa osobne je to srdcová záležitosť, posvätné miesto spojené so silnými emóciami, rodinou, kamarátmi a osobným rastom. Po prvýkrát som ten kopec zišiel na už zmienenej bambusovej „žuvačke“, ešte som nemal poriadnu downhillovú výbavu. Povedal som si, že keď to prežijem, zaobstarám si poriadnu downhillovú dosku a začnem sa tejto disciplíne poriadne venovať.

Je to kultové miesto nie len pre českých jazdcov, ale pre celosvetovú downhill komunitu. Tento kopec vzbudzuje veľký rešpekt: po štarte behom niekoľkých sekúnd dosiahnete na prvých 700 metroch rýchlosť okolo 90 km/h a letíte do prvej ostrej pravotočivej zákruty. Po strednej technickej časti nabiehate na zadnú rovinku, kde hrá v pretekoch veľkú rolu taktika. Preteky sa potom často rozhodujú v poslednej zákrute, kde sa ide rýchlosťou až 100 km/h. Tento rok sa tam konal už 11. ročník „Kozákov Challenge“ Downhill Skateboarding World Cup – každoročne sa na tomto mieste zíde cez dvesto najlepších jazdcov z celého sveta, vrátane niekoľkých mojich dobrých kamarátov z Austrálie.

Aký je váš najzaujímavejší zážitok spojený s longboardom?

Zážitkov je veľa, aj počas jedného zjazdu ich môže vzniknúť hneď niekoľko. Keby som si mal vybrať jeden, tak asi ten z roku 2014, kedy sa išiel v Pyrenejách svetový pohár Peyragudes Downhill World Cup.

Trojkilometrová trať tam vedie okolo strmej dráhy letiska známej z „bondovky“ Zajtrajšok nikdy neumiera, kde James Bond vzlietne v ukradnutej ruskej stíhačke. Cez noc vtedy boli obrovské búrky a hrozilo zrušenie pretekov. Nadránom našťastie prestalo pršať a cesty začali vysychať vďaka silnému vetru. Kým sme sa dostali na štart, pomaly sa zdvihla hmla a bolo vidieť vrcholky okolitých hôr.

S kamarátmi sme boli na štarte rozjazdu pred samotnými pretekmi ako prví a traťového maršála sme sa opýtali, či je trať suchá. Povedal, že áno. Tak sme skočili na dosky a vrhli sa z kopca. Lenže spodná sekcia trate, kde som deň predtým išiel rýchlosťou 105 km/h, bola totálne premočená. Keď som vošiel na mokrú pasáž, skejt sa vymkol kontrole a náhle som letel vzduchom. Vtipné bolo, že som sa kĺzal po ceste a zároveň predbiehal kamaráta, ktorý išiel vedľa mňa a vyjavene ma pozoroval.

Je to bezpečný šport?

To záleží hlavne na jednotlivcovi, jeho prístupe a rešpektu k základným bezpečnostným opatreniam. V našom športe samozrejme je určité riziko a vždy aj bude, ale keď to človek zbytočne nepreháňa, nejazdí v bežnej premávke a dáva pozor na seba a na ostatných, riziko sa výrazne znižuje. Ľudia by mali jazdiť vždy len podľa svojich schopností a nepreháňať to, základom je mať vždy jazdu pod kontrolou. Zo začiatku by sa mal každý hlavne naučiť bezpečne zastaviť a ovládať dosku, potom môže postupne zrýchľovať a vylepšovať techniku.

Danny hovoril, že zažil stovky pádov, kým sa naučil lietať s FPV dronom. Je to podobné aj s jazdou na longboarde?

Jasne, počet pádov sa asi ani nedá spočítať. Moje motto vždy bolo: Keď nepadáš, neposúvaš sa! V každom prípade, jednou zo základných skúseností každého jazdca musí byť umenie padať pri vysokej rýchlosti. Keď súťažíte v zjazde, idete v skupine štyroch ľudí z kopca po úzkej ceste, takže často dochádza ku kontaktu a k pádom. Väčšinou sa len skĺznete po kombinéze a zapadnete do balíka slamy pozdĺž cesty, zoberiete dosku, párkrát sa odrazíte a idete ďalej. Aj tí najlepší jazdci na svete padajú, je to súčasťou nášho športu.

Ako sa vám páčilo natáčanie s dronom a s vozidlom ŠKODA SCALA?

Natáčanie s profesionálnym pilotom pretekárskeho dronu bol zážitok. Chvíľami som nechápal, ako rýchlo a ako blízko ten dron lietal medzi mnou a autom. Rešpekt pilotovi, ktorý to mal úplne pod kontrolou! S vozidlom SCALA za chrbtom sa mi jazdilo skvelo, boli sme s vodičom dobre zladení a aj na relatívne technickom kopci, kde sme natáčali, som sa vždy cítil bezpečne, napriek tomu že SCALA išla tesne za mnou.

Bolo to pre vás v niečom nové?

Niekoľkokrát som natáčal zábery, keď za mnou išlo auto, ale novým elementom bol ten súťažný dron. Rôzne na mňa nalietal a niekoľkokrát to bolo fakt o chlp! Najdôležitejšie pre mňa bolo sústrediť sa na vlastnú jazdu, to ostatné som vnímal len periférne a snažil sa udržať koncentráciu a jazdiť bezchybne. Vďaka profesionálnemu prístupu štábu, skvelej organizácii a dobrému počasiu sa to podarilo na jednotku a veľmi som si to užil.