Sám v púšti: 90 rokov od dobrodružnej cesty naprieč Saharou

Na trasu dlhú 8 050 kilometrov z Čiech až do senegalského Dakaru sa 27-ročný Jiří Hanuš vydal celkom sám. Od dobrodružnej cesty si v Mladej Boleslavi sľubovali podporu exportu i prestíže značky.

Škoda v tom čase aktívne čelila svetovej hospodárskej kríze jednak efektívnou pásovou výrobou, ale aj vývojom nových modelov. Intenzívne pracovala na ľudovom automobile, budúcej legende Popular, a do sezóny 1933 vstúpila vydareným modelom strednej triedy. Škoda 633 s objemom motora 1,8 litra, predchodca vlajkovej lode Superb, svojím typovým označením prezrádzala šesť valcov, ktoré pod prednou kapotou podávali výkon 33 koní (24,3 kW).

Škoda 633 s objemom motora 1,8 litra

Robustné vozidlo osvedčenej koncepcie s rebrinovým rámom podvozka, tuhými nápravami a lankovými brzdami, bolo dimenzované na nekvalitné stredoeurópske cesty. Zvládne aj obávanú Saharu? Úspech by znamenal posilnenie značky doma i v severnej Afrike, kam boli mladoboleslavské automobily vyvážané už pred prvou svetovou vojnou.

Zbrane? Kľuka a montpáka!

Hrdinom nášho príbehu je Jiří Hanuš, syn bývalého generálneho riaditeľa škodovkárskeho strojárenského a zbrojárskeho koncernu. Z malej obce Radlík u Jílového ležiacej asi 25 kilometrov južne od centra Prahy, sa do Afriky vydal v mrazivý piatok 17. februára 1933. Snehom sa musel prebíjať prakticky až k juhofrancúzskemu prístavu Marseille, kam dorazil po 1 454 kilometroch rozdelených na päť denných etáp.

Jedna z mála zachovaných fotografií Hanušovho vozidla Škoda 633 priamo z cesty do Afriky – v Dakare sa práve naloďuje na loď Anfa.

Africkej pôdy sa tmavozelená Škoda 633 prvýkrát dotkla 24. februára, a to konkrétne na území Alžírska. Išlo o sériové vozidlo, navyše najlacnejšieho prevedenia s uzatvorenou dvojdverovou karosériou Tudor, ktoré doma stálo 45 500 korún. Pre porovnanie, priemerná mzda v Československu vtedy predstavovala necelých 800 korún, čo bola zároveň cena bežného pánskeho vlneného obleku. Hanuš namiesto špeciálnych širokých nízkotlakových pneumatík vhodných do púšte ostal pri bežných plášťoch Kudrnáč Everit z Náchoda. Miestni krútili hlavou aj nad uzatvorenou karosériou s obmedzeným vetraním či nad absenciou inej zbrane ako štartovacej kľuky a montovacej páky na výmenu pneumatík.

Na 6 546 kilometrov dlhú náročnú cestu francúzskymi kolóniami z alžírskej metropole Alžír do Dakaru sa Hanuš vydal s nutným súhlasom Transsaharskej spoločnosti. Zmluva s ňou mu garantovala vyslanie pátracieho záchranného vozidla, avšak až po piatich dňoch od chvíle, kedy mal doraziť do cieľa etapy.

Pozdĺž telegrafných stĺpov

Z Alžíru vyrazila Škoda 633 na juh za ranného chladu. Slušná asfaltka vydržala len 442 kilometrov, konkrétne do Laghouatu. Potom sa už osemnásťpalcové pneumatiky zahryzli do prašnej cesty. Zablúdiť nebolo možné, 211 kilometrov do Ghardáje stačilo sledovať telegrafné stĺpy. Hanuša ani nemrzela strata kompasu ako skôr to, že na palube lode mu ukradli aj kombinované kliešte. Jeho 33 koní skrývajúcich sa pod kapotou sa hravo prebilo húfom živých kobyliek a auto zastavil až klinec pred hotelom v Ghardáji, ktorý sa postaral o prvý z dvojice defektov. Takže zalepiť dušu, vyspať sa a telegraficky ohlásiť príjazd do cieľa ďalšej etapy.

Reklama na elegantný model strednej triedy

Na nerovnom teréne sa škodovka roztriasla, ale stačilo pridať plyn a cez vrcholky vĺn s pichľavými bodliakmi sa už prenášala ľahšie. Zásoby benzínu a vody v zaletovaných plechovkách bolo možné doplniť v juhoalžírskej oáze El Golea. Nasledoval „elastický terén“, ktorý sa pod kolesami prehýbal tak, že prešmykovali. Rýchlomer ukazoval takmer sedemdesiatku a vozidlo pritom išlo sotva 50 km/h, ako keby malo zatiahnutú ručnú brzdu. Do etapového cieľa v Reggane Hanuš doblúdil jednotvárnou krajinou bez orientačných bodov.

Nemrznúca zmes a halucinácie

Až tu začínala pravá Sahara. Ďalší úsek desil dĺžkou 1 100 kilometrov s jedinou zásobovacou stanicou na polceste do Tabankortu. Mnohí cestovatelia zahynuli v púšti, keď predtým zo zúfalstva vypili poslednú kvapku vody z chladiča vozidla. Ešteže Hanuš dostal na cestu dva poklopy zo starého suda, ktorými mohol pri zapadnutí podložiť kolesá. Nemusel tak vypúšťať vzduch kvôli zväčšeniu styčnej plochy pneumatík s terénom, a potom až v 40-stupňovej horúčave ručne dohusťovať.

Do najnáročnejšieho úseku sa vydal po dôkladnej kontrole vozidla, premazaní podvozka a nastavení bŕzd so zásobou 173 litrov benzínu, 25 litrov vody, 3 litrov minerálky a 15 litrov oleja. Viezol o 52 litrov vody menej, ako by podľa bezpečnostných predpisov mal, ale vozidlo nechcel preťažovať. Náplň z chladiča pritom vypiť nemohol, pretože používal nemrznúcu zmes, ktorá sa tak rýchlo nevyparovala.

Interiér modelu Škoda 633 bol dobovo jednoduchý, ale zároveň funkčný

Z horúčavy a únavy sa za volantom čoskoro dostavili halucinácie: fiktívny les, poletujúce bludičky. Mlčiaci africký sprievodca Bakik, ktorý Hanuša v tejto časti cesty sprevádzal, však šoférovať nevedel. Dvojica konečne dorazila na sudánsku hranicu. „Terén je tam strašný. Sú to trsy trávy v hlbokom piesku, pričom piesok siaha až do výšky 30 centimetrov a tráva sama presahuje často až cez chladič. Jej preschnuté vrcholky lietajú na čelné sklo a v žiari svetiel pôsobia fantastickým dojmom vybuchujúcich prskaviek,“ spomína Hanuš.

Auto so svetlou výškou 180 mm sa často prebíjalo na vytočenej jednotke, s otlčeným podvozkom a karosériou sa šmýkalo medzi pahýľmi stromov. Mlčanlivý Hanušov sprievodca Bakik pil len skromne, veď len sedí a nepracuje. Cez Tabankort výprava dorazila do osady Gao vo Francúzskej Západnej Afrike: celých 1 300 kilometrov z mesta Reggane zvládol Hanuš za 48 hodín namiesto zvyčajných troch dní.

Obálka publikácie Na Škodovke 633 cez Saharu, ktorú Jan Hanuš napísal po návrate z Afriky

Smer Dakar

Pozdĺž rieky Niger pokračovala škodovka do Niamey už bez sprievodcu. Hanuš kľučkoval medzi gazelami, diviakmi a hadmi, pričom svoje auto opakovane vyhrabával z piesku. Mladý český inžinier sa na ďalší deň vydal do Ouagadougou v Hornej Volte (dnešná Burkina Faso), ďalej cez Bobo-Dioulasso do Bamaka v dnešnom Mali; vtedy však išlo ešte o hlavné mesto koloniálneho Francúzskeho Sudánu. Prechádzal aj oblasti, kde zúril stepný požiar. Išiel so zatvorenými oknami a kvôli stovkám litrov benzínu na palube s obavami sledoval iskry valiace sa vzduchom. Vyčerpaný a vysmädnutý vypil v cieli množstvo citronády a vody a cestou na izbu trikrát omdlel.

Dva dni odpočinku, premazanie vozidla a opäť na cestu cez Kayes do Dakaru, a to územím sužovaným žltou zimnicou: „Pravidelne tu vraj skosí tridsať Európanov zo sto a ľudia ako hoteliér Ferrari, ktorý šťastne prežil desať útokov tejto zimnice, sú pokladaní za fakírov,“ konštatoval Hanuš.

Dobová reklama na model Škoda 633 zdôrazňovala nielen dostupnosť vozidla, ale aj jeho rýchlosť a eleganciu

Po strastiplnej jazde vzduch konečne slano zavoňal blížiacim sa Atlantikom. Po 6 546 kilometroch Afrikou rozdelených do pätnástich etáp, s úctyhodným denným priemerom 436,6 km a rekordom 727 km, dorazila Škoda 633 do cieľa. O štyri dni neskôr sa parníkom Anfa vrátila cez Gibraltar do Marseille. Pri neopatrnom vykladaní z lode prístavní robotníci zlomili hlavný list pera ľavého predného kolesa, ale Jiří Hanuš opravu odložil až na domov. Do Radlíka sa šťastne vrátil 17. marca 1933, po mesačnej výprave dlhej 9 716 kilometrov. Jeho priemerná spotreba na 100 kilometrov predstavovala 13,75 litra liehobenzínového paliva.