Transsibírska magistrála: Čo prežila ŠKODA FABIA za 48 dní?
Eugena Fomkina už tri roky lákalo absolvovať Transsibírsku magistrálu vlakom, avšak pracovné povinnosti tomu nenahrávali. Plán, ako tento zážitok uskutočniť, sa nakoniec zrodil počas jesenného večera v roku 2018 na ukrajinskej hranici, kedy sa Eugen dozvedel, že túto trasu nemusí zdolať len vlakom, ale dá sa to aj autom. Vozovky sú totiž vybudované a zjazdné aj v ázijskej časti Ruska až po Vladivostok, takže už nič nestálo v ceste konkrétnemu plánovaniu.
NIE JE AUTO AKO AUTO
Po niekoľkomesačnej rešerši informácií prišla na rad neľahká úloha – vybrať na expedíciu vhodné auto. Bolo potrebné zvážiť, ktoré zvládne cestu k Japonskému moru a späť najlepšie, čo bude posádka robiť v prípade poruchy či havárie na divokých ruských cestách. Po odmietavých odpovediach na žiadosť o zapožičanie auta od distribútorov na Slovensku vyriešil Eugen túto dilemu jednou vychádzkou na balkón. „Z balkóna som zahliadol svoju staršiu ŠKODU Fabia, ktorú som si pôvodne kúpil ako auto na chalupu. A v tej chvíli bolo rozhodnuté!“ popisuje Eugen kľúčový okamih.
PARŤÁK NA CESTU
Eugena čakala obrovská výzva. Malé, mestské autíčko, tri valce, legendárna skratka HTP a pred sebou 26 tisíc kilometrov a 9 časových pásiem… Už z plánov bolo jasné, že to bude @NADORAZ. Presne toto meno dostala aj celá expedícia. Informácie o nej sa šírili aj na sociálnych sieťach a krátko potom sa nečakane objavil aj parťák na cestu. Dávid, študent Strednej umeleckej školy filmovej, ktorý sa ozval cez správu na Instagrame, sa jednoducho ponúkol, že výpravu zdokumentuje a natočí. „Okrem otázky, ako zvládne cestu auto, mi tak prišla na um ďalšia otázka – ako zvládnu dlhú cestu dvaja ľudia, ktorí sa takmer nepoznajú a strávia spolu v aute takmer dva mesiace?“ popisuje Eugen úvodné obavy.
PLNÁ NÁDRŽ OD JUNIORA
To, že vytrvalosť ruže prináša, sa osvedčilo aj v tomto prípade. Po „klopaní“ na desiatky dverí a absolvovaní množstva stretnutí prišli ponuky od firiem na podporu cesty. Prispeli fanúšikovia projektu, takže deň odjazdu začínal naberať čoraz reálnejšie kontúry. Pomohli aj známe osobnosti, Valér Ferko, Oliver Oswald, Fero Sedlák či Tomáš Buranovský. Prvú plnú nádrž dokonca natankoval Milan Junior Zimnýkoval, ktorý si jazdu v dnes už legendárnej „hátepečke“ aj vyskúšal.
VYTÚŽENÝ ŠTART
Dňom D bola sobota 27. apríla 2019. Na štarte v Košiciach nechýbala rodina, fanúšikovia či médiá. Po úvodných rozhovoroch a rozlúčke posádka vyrazila na cestu plnú dobrodružstiev. Kilometre odsýpali a prvá noc ich zastihla v lacnom hoteli v Ľvove, kde obaja pasažieri zistili, že každodenným chlebíčkom bude vykladanie a nakladanie takmer celého obsahu auta. Trasa pokračovala cez rieku Volga, nasledovala Kazaň a po zistení, že ubytovanie v Kremli atakuje sumy aj 1000 eur, sa plány menili za jazdy.
S tým, ako ubiehali kilometre, museli chlapci stále myslieť na prestavovanie hodiniek, stále o hodinu dopredu, raz až o dve. Totálne vyčerpanie a kríza prišli v meste Čeľabinsk na ôsmy deň, po prejdení 3900 kilometrov. Bolo na čase nájsť skryté rezervy a odhodlanie!
KAZACHSTAN? VEĎ NEBOL V PLÁNE!
Skratka cez Kazachstan bola spontánnym nápadom rýchlo sa meniacim na skutočnosť počas jazdy cez kruhový objazd. Po dlhej a pestrej hraničnej kontrole padlo rozhodnutie – ide sa do hlavného mesta Kazachstanu s novým názvom Nursultan. Prvé desiatky kilometrov do mesta Petropavl boli najhoršie. „Benzín za 35 centov, nádherné scenérie, neskôr aj kvalitné prázdne diaľnice a žlté stepi navôkol nám však potvrdili, že sme predsa len spravili dobré rozhodnutie,“ hodnotia obaja. Tachometer ukázal takmer prejdených 5000 kilometrov. Naša Fabia sa stále držala a okrem pár plastov v interiéri bolo všetko na svojom mieste. Motoricky zvládala cestu na jednotku.
KRAVY, OVCE A SNEH
Po 4 dňoch v Kazachstane sa cestovatelia vrátili do Ruska, do pohoria Altaj. Stovky kilometrov horskými cestami a navôkol kravy, ovce, kone, ťavy, ktoré im robili spoločnosť smerom na hranicu s Mongolskom. Tu našli nocľah na najkrajšom mieste z celého roadtripu. Drevená chatka na brehu živej rieky, 4 steny, piecka a jedna žiarovka. Ochotný pán Andrej sa dokonca vzdal pílky, porozprával svoje príbehy a oslávil s Eugenom narodeniny slovenským pivom.
BAJKAL A 2100 KM PRÁZDNOTY
Miestami po vyše 30-stupňových teplotách v máji sa ukázala aj nevyspytateľnosť počasia. Husté sneženie a takmer nezjazdné cesty preverili pozornosť posádky vo Fabii na letných pneumatikách. Nakoniec divoká jazda dopadla dobre a 2 500 km cez mestá Krasnojarsk a Irkutsk posádku doviedlo k najväčšej zásobárni sladkej vody na svete – jazeru Bajkal. „V druhej polovici mája teplota vody atakovala hranicu 4 stupňov, no byť pri Bajkale a neskočiť doň by bol hriech. Takže sme si užili príjemné osvieženie,“ spomínal Eugen na neplánované otužovanie sa. Po krátkej prestávke nasledovalo ďalších viac ako 2 000 kilometrov cez Sibír. Bez miest či istoty aspoň ako takej siete čerpacích staníc alebo pre nás bežných toaliet. Kvalitné cesty boli preto prekvapením a už o tri dni vítalo posádku mesto Chabarovsk, odkiaľ bol Vladivostok už len na skok, sťa otočka Košice – Bratislava – Košice.
VLADIVOSTOK, KONEČNE!
Nadišiel ten vytúžený moment a dvaja cestovatelia presne v 25. deň cesty minuli tabuľu s nápisom VLADIVOSTOK. Päť tu strávených dní bolo plných objavovania, zaujímavých miest, rozhovorov a odpočinku. „Po celý čas sme si užívali vôňu mora, civilizáciu, plné cesty aj pravostranné autá z Japonska. Samozrejme, nenechali sme si ujsť ani prejazd cez dva visuté mosty, ktoré tvoria dominanty mesta či impozantné oceanárium na ostrove Russkij,“ hodnotia cestovatelia pobyt vo vytúženej destinácii.
Cesta späť sa už niesla v trochu inej nálade, predsa len, cieľ bol splnený, očakávania tiež a napätie opadlo. Pozornosť sa tak mohla sústrediť na miesta a situácie, ktoré zostali neprebádané v prvej polovici cesty. Napríklad spôsob šoférovania. Je známe, že v Rusku sa jazdí divoko, a tak to aj bolo. Ale napríklad taký Krasnojarsk bol pozitívnou výnimkou. Vodiči sú tam ohľaduplní, pokojní a zastavujú už na oranžovú. Naopak, v Irkutsku ani červená na semafore veľa neznamená. Významným bodom cestou domov bola návšteva mesta Jaroslavľ a miesta leteckej tragédie hokejového mužstva Lokomotiv Jaroslavľ, pri ktorej zahynul aj slovenský reprezentant Pavol Demitra.
MISIA SPLNENÁ
12. júna 2019 nastal druhý deň D a posádka úspešne dorazila na to isté miesto, z ktorého štartovala pred 48 dňami. Nechýbali fanúšikovia, ktorí sledovali celú cestu online, rodina, ani šampanské. „Ako sa nakoniec ukázalo, roky podceňovaný trojvalcový motor s označením HTP zvládol túto cestu na jednotku. Jediným servisným zásahom na vozidle ŠKODA FABIA počas celej cesty bola pravidelná výmena oleja v meste Chabarovsk. A aby som nezabudol – výmena žiarovky v interiéri,“ dodáva s úsmevom dobrodruh a majiteľ tohto teraz už legendárneho vozidla.
ŠTATISTIKY
- 48 dní
- 26000 km
- 17 mil. otočení každým kolesom
- 9 časových pásiem
- 1800 litrov benzínu