Hore a dole, šliapať a rekuperovať
Celkovo 124 horských priesmykov za 26 dní. Jedna nadšená cyklistka a jedno vozidlo ŠKODA ENYAQ iV. Športová výzva sa uskutočnila vo švajčiarskych horách na konci tohtoročného leta. Ako sa obom účastníkom darilo?
15. 9. 2022 Životný štýlPomôcka v kufri
Plne elektrické SUV ŠKODA ENYAQ iV, ktorému po pár dňoch prischla prezývka „Škody“, bolo podporným a servisným vozidlom mimoriadneho športového výkonu. Auto viezlo dva bicykle: jeden z nich bol náhradný pre prípad technických problémov, ktoré by sa nedali okamžite vyriešiť. Vozidlo okrem toho nieslo vybavenie posádky, vybavenie cyklistky pre všetky možné poveternostné podmienky, náhradné duše alebo mazivo na reťaz. A v kufri bola jedna pomôcka, za ktorú si tím vypočul chválu – chladiaci box na elektrický pohon. Chladil jedlo i nápoje, ktoré si Sattlerová mohla vychutnať počas krátkej prestávky, prípadne po jazde pri presune na ďalšiu zastávku.
Monika Sattlerová a sprievodný ENYAQ iV v jednom z priesmykov.
„V lone som mala vždy notebook, aby som kedykoľvek mohla začať písať denné spravodajstvo a články, prípadne pracovať na sociálnych sieťach. Na palube sme mali aj fotoaparáty a vysielačky pre komunikáciu s Monikou,“ hovorí Julia Heckmannová, komunikačná manažérka tímu.
Počas jazdy išlo auto za cyklistkou, pred ňou a niekedy aj po jej boku. Zabezpečovalo jej bezpečnosť a ochranu. Priamo z auta dostávala počas jazdy novú fľašu vody, opaľovací krém, sprej proti komárom alebo desiatu, a to všetko bez toho, aby musela zastaviť. V horúcich dňoch ju dokonca z auta ostrekovali vodou z rozprašovača.
Vozidlo ide pred cyklistkou. Vďaka nulovým emisiám už v tom nie je žiadny problém.
Monika Sattlerová
Monika Sattlerová je športovkyňa telom i dušou. Narodila sa v Nemecku, aktuálne žije vo Švajčiarsku, v roku 2005 sa vďaka volejbalovému štipendiu na určitý čas presťahovala do USA. Tam o niekoľko rokov neskôr objavila záľubu v cestnej cyklistike. V roku 2018 si Monika stanovila cieľ stať sa prvou ženou, ktorá dokončí 3 000 kilometrov dlhé preteky Vuelta a España. Ide o jedny z najvýznamnejších etapových pretekov sveta a jedny z troch cyklistických Grand Tours. Išla pritom rovnakú etapu v rovnaký deň ako mužskí profesionáli, len o niekoľko hodín skôr. Jej cieľom bolo inšpirovať ostatných ľudí, v tomto prípade hlavne ženy, aby si verili a nebáli sa veľkých výziev.
Ekologickejšie auto pre budúcnosť prírody
„Okrem iného sme jej podávali alebo brali oblečenie, ktoré potrebovala v nepriaznivom počasí, teda napríklad vetrovku alebo bundu do dažďa. Samozrejme bolo dôležité aj to, aby sme ju po ceste zabavili. Rozprávať jej historky, prípadne si s ňou zahrať malý kvíz a podobne. Museli sme byť ozaj kreatívni, aby bola spokojná,“ usmieva sa Julia, ktorá bola s Monikou počas celej výzvy. „Ale fungovalo to ozaj dobre a mnoho vecí ani nepotrebovalo slová!“
Monika so svojím tímom auto rýchlo prekrstili na „Škody“.
Ako sa Monika cítila, keď mala za podporné vozidlo plne elektrický automobil? „Jazda tak krásnou krajinou a neustála prítomnosť auta ma priviedli k zamýšľaniu sa nad jeho možným dopadom na životné prostredie. Je omnoho lepšie mať so sebou ekologickejšie auto, ktoré je nielen udržateľnejšie, ale okrem toho aj veľmi tiché. Vlastne si vôbec nepripadám ako človek, ktorý by prírode robil pri stúpaní v priesmykoch nejaké problémy. Takže áno, toto je zásadnou súčasťou priebehu mojej výzvy,“ vysvetľuje.
Elektromobil je optimálnym riešením pre jazdu v chránenej prírode.
Ako uliate
Monika priznáva, že s eMobilitou nemala veľa skúseností. Bola veľmi zvedavá, ako bude elektrické vozidlo fungovať s ohľadom na požiadavky a nároky výzvy. To isté platí aj o ostatných členoch posádky – šoféri mali počas prvých dvoch dní trochu strach, že to auto nezvládne. Hovoria, že si museli zvyknúť na ukazovateľ dojazdu, kapacitu batérie, možnosti vozidla a efekt rekuperácie. „Ale po prvých skúsenostiach – čo sa týka spotreby energie a nabíjania – sme prišli na to, že po svojom boku máme partnera, ktorému môžeme dôverovať. A to aj v prípade rýchlych manévrov zahŕňajúcich vyjdenie za krajnicu alebo jazdu po mierne hrboľatých štrkových cestách. Napriek svojim rozmerom bol ENYAQ iV pomerne obratný a jeho zrýchlenie bolo prekvapujúce. Rozhodne je to vozidlo, ktoré zvláda dobrodružstvá a ktorého riadenie je veľká zábava,“ uviedol jeden zo šoférov Björn Sum.
Čistá príroda a čistá energia z obnoviteľných zdrojov
Vyzdvihuje jednu z predností vozidla: je súčasťou prírody. Vďaka tomu, aké je extrémne tiché, mali pocit, že nerušia okolie, napríklad kravy nachádzajúce sa pri ceste. Svište sa dokonca len tak hneď neschovali. V neposlednom rade je omnoho lepšie jazdiť pred cyklistami, prípadne ich predbiehať – neobťažujete ich totiž žiadnymi výfukovými plynmi. Druhý šofér Michael Daiger vysvetľuje každodenný režim tímu týkajúci sa stavu batérie: „V noci sme nabíjali tak, aby sme na ďalšiu etapu mali vždy plnú kapacitu. Počas etáp sme celkovo dvakrát dobíjali aj počas dňa, a to preto, aby sme mali dostatočnú rezervu pre jazdu na ďalšiu zastávku. V týchto prípadoch sme po ceste hľadali možnosť superrýchleho nabíjania, ktoré by nezabralo viac času ako prestávka na kávu alebo krátka zastávka na nákup potravín. Nezabúdajte na to, že Moniku sme museli mať stále na očiach a byť v jej tesnom dosahu. Takže neplánovaná prestávka by mala dopad na celý projekt, a to sme nechceli.“
Komunikačná manažérka Julia zdôrazňuje, že „Škody“ sa na túto akciu skvelo hodil. „ŠKODA má cyklistické gény už veľmi dlho a zameranie na ekologický a udržateľný prístup k prírode do tohto príbehu takisto veľmi dobre zapadá. Jednoducho to zodpovedá Monikiným hodnotám. Pohybujeme sa v prírode, musíme si ju vážiť a chrániť ju, aby sme mohli mať krásne zážitky aj v budúcnosti. Takže prechod na plne elektrický pohon s modelom ENYAQ iV bol perfektná voľba. Sme nesmierne radi a sme mimoriadne vďační, že sme našli auto, ktoré sa nám hodilo ako uliate.“
Monika hovorí o výzve
Monika Sattlerová svoju cestu začala 12. augusta v Nyone a minulý týždeň dorazila do cieľa v Berne. Keď sa poobhliadne späť za uplynulým mesiacom, čo pre ňu bola najväčšia výzva?
„Celá cesta bola jeden veľký zážitok. Mali sme možnosť spoznať toľko rôznych kútov tohto štátu. Bolo úžasné, že sme mohli prechádzať rôznymi typmi krajiny. Mali sme šťastie na počasie, pršalo len počas dvoch dní. V tej chvíli je ťažšie udržať si motiváciu a je to dosť náročné na psychiku. Náročné boli okrem toho aj dni, keď sme mali na zozname viac ako desať priesmykov – popravde, niektoré z nich bolo skutočne ťažké rozpoznať a nájsť. Ale aby som dokázala, že som prišla až k priesmyku, museli sme sa pre záznam vždy odfotiť s dopravnou značkou alebo iným orientačným bodom. Fyzicky najnáročnejšie a najproblematickejšie boli dlhé a strmé stúpania. Ja sa pri jazde vždy snažím o vlastný rytmus a tempo, takže som to zvládala celkom dobre. Škoda len, že energiu nedokážem získavať naspäť tak, ako to pri rekuperácii počas jazdy dolu kopcom robí ENYAQ iV,“ smeje sa. „Ale vážne, pri jazde z kopca by sa na bicykli z bezpečnostných dôvodov nikdy nemalo jesť ani piť, vždy by ste mali mať obe ruky na riadidlách. Avšak keď som v aute, využívam príležitosť dať si nejaké jedlo alebo pitie a regeneračnú fázu tak začať čo najskôr po skončení etapy.“
Keď sa Monika poobhliadne za predchádzajúcimi týždňami, s úľavou priznáva, že zo splnenia výzvy má ozaj veľkú radosť. „Teším sa, že s týmto príbehom a príkladom budem inšpirovať ďalších ľudí a hlavne ženy. Chcem inšpirovať a motivovať ľudí, aby sa pustili do vlastnej výzvy – čo vôbec nemusí byť žiadny rekord, ale niečo, čo vyžaduje na chvíľu opustiť vlastnú komfortnú zónu. Myslím si, že tieto slová presne vyjadrujú, prečo som to urobila a čo pre mňa vlastne bolo hlavným posolstvom tejto výzvy.“
