Nové autá značky Škoda sa dajú úspešne predávať a servisovať aj na dedine. Rodine Borsovcov sa to už dlhé roky darí v obci Nový Život

Ako vznikol nápad otvoriť predaj nových automobilov značky Škoda v malej obci na Žitnom ostrove?

Mária Borsová, manželka (MB): Začínali sme so servisom. Manžel predtým pracoval v bratislavskom Kovospracujúcom podniku a k autám ho to ťahalo odmalička. Boli jeho prácou aj koníčkom. Preto využil možnosť a so začiatkom podnikania si v pivnici zriadil servis, kde opravoval autá známym, aj zákazníkom z Bratislavy. Vtedy sme si vôbec nemysleli, že by sme sa rozrástli do dnešných rozmerov.

Viktor Bors, syn (VB): V roku 1989, keď sa začali robiť prvé záručné prehliadky, nadviazal otec spoluprácu s AZNP. V roku 1992 sme získali licenciu na predaj aj opravu vozidiel značky Škoda priamo od výrobcu Škoda, a.s.

Aké boli vaše začiatky a čo všetko ste museli absolvovať, aby ste sa dostali až sem?

MB: Manžel rozmýšľal, ako by sa jeho firma volala. Zvažoval názov Favorit. Nielen preto, že Favorit bol vtedy úplne nový model, ale aj preto, aby to bol obľúbený servis medzi zákazníkmi.

VB: Prví zákazníci prichádzali z Kovospracujúceho podniku, kde otec predtým pracoval. Zákazníci boli veľmi spokojní a časom prichádzali ďalší. Jeho snom totiž bolo mať vlastný servis, pracovať kvalitne a na požadovanej úrovni. To všetko mohol realizovať vo vlastnom servise, kde si nastavil procesy a všetko ostatné tak, aby bol spokojný on, aj zákazníci.

Tomáš Bors, syn (TB): Navyše si mohol vyčleniť čas potrebný na daný úkon tak, ako mu to vyhovovalo. Aby mohol odviesť poriadnu, dôkladnú a kvalitnú robotu.

Začínali ste so servisom. Aké však boli začiatky predaja automobilov?

MB: Po záručných opravách prišla aj ponuka na predaj nových automobilov. Na to sme využili voľný pozemok za domom. Z Mladej Boleslavi prišli skontrolovať priestory, kde sme chceli stavať, no v čase ich návštevy sme mali ešte nasadené zemiaky. No a dnes spĺňame najprísnejšie predpisy a štandardy automobilky Škoda pre predaj aj servis.

VB: Otcova predstava o predaji bola jednoduchšia ako podmienky, ktoré sme museli spĺňať. Takže sme museli spraviť koncept predajne, ten nám následne schválili v Mladej Boleslavi a až potom sme začali s predajom. Navyše otec aj pomáhal voziť autá na Slovensko. Keď bolo dosť záujemcov, vybralo sa auto s ľuďmi do Mladej Boleslavi a naspäť sa každý vrátil v aute určenom pre klienta. Taktiež sme museli zabezpečiť podmienky, aby mal predaj nových vozidiel svoju kultúru. Otec pristupoval k zariadeniu predajne a showroomu veľmi inovatívne. V strede sme mali fontánu s rastlinami, ktoré vyzerali ako živé. Okrem toho otec zostrojil aj otočné pódium, na ktorom mal vystavené auto. Všetko bolo futuristické a očarilo človeka hneď pri vstupe.

TB: To bolo v časoch, keď sa zakladala a rozvíjala sieť predajní Škoda na Slovensku, takže sme boli medzi prvými. Vládla tu rodinná atmosféra, ľudia si mohli dať kávu, porozprávať sa medzi sebou a nadviazať nové známosti.

MB: Okrem toho si zákazníci mohli pozrieť postup prác aj do dielne.

TB: Takto nám to fungovalo až do covidu. Mnohí zákazníci mali aj svojich obľúbených mechanikov, za ktorými roky chodili a diskutovali s nimi o stave vozidla. Rodinné vzťahy vládli v celej firme.

Ako sa vám podarilo pritiahnuť zákazníkov práve k vám?

TB: Najpodstatnejší bol prístup k zákazníkom v servise aj pri predaji. Otec to začal a my pokračujeme. Vždy sme s každým jednali otvorene, čestne a priamo. Najväčším lákadlom boli rodičia.

MB: Základy boli v servise. Často sa zastavili ľudia, ktorí si už nevedeli pomôcť s pokazeným autom. Manžel býval v dielni aj do polnoci, kým nezistil, kde je problém. Potrebné náhradné dielce som potom na druhý deň chodievala kupovať, aby ich mohol následne namontovať. V garáži sme mali aj stoličku, takže zákazníci sa mohli pozerať, čo sa s ich autom deje. Občas sa naši starí zákazníci aj zastavia a spolu spomíname, ako to bolo kedysi.

VB: Do rodinného podniku sme boli zapojení všetci. Pamätám sa, že počas predstavenia prvej generácie Octavie som ako malý chlapec vysvetľoval záujemcom testovaciu trasu, aby sa nám nestratili aj s autom.

Navštevujú vás iba ľudia z blízkeho, alebo aj širšieho okolia?

MB: Najprv k nám chodili ľudia z Bratislavy. Viacerí miestni sa totiž pri kúpe na lízing hanbili, že nemajú dosť peňazí. Dnes je to už iné a väčšina vozidiel sa kupuje na pôžičku či nejakú formu lízingu. So zákazníkmi sme si vybudovali vzájomnú dôveru a vedia, že ich nesklameme.

VB: Ľudia sa o nás dozvedeli najmä silou slova a ústnym podaním a aj dnes máme približne 75 % zákazníkov z Bratislavy. Zvyšok prichádza z okolia, no máme aj zákazníkov, ktorí sa presťahovali do zahraničia a vždy, keď prídu navštíviť rodinu, tak sa zastavia aj u nás a nechajú tu auto, aby sme im spravili prehliadku.

TB: Takýmto spôsobom sa šíri aj dobré meno našej klampiarskej dielne. Spokojní klienti povedia svojim známym a tí nás potom prídu navštíviť. Často merajú cestu aj 2 hodiny a stojí im to za to.

Vzhľadom na to, že ste rodinná firma, možno očakávať, že máte so zákazníkmi bližší vzťah?

MB: Zákazníci sú radi, keď sa s nimi predajcovia, alebo aj servisní technici rozprávajú a počúvajú ich problémy a potreby.

VB: Často prichádzajú ľudia s problémami, ktoré im nevedeli odstrániť vo viacerých servisoch. Vďaka tomu, že sa s nimi rozprávame, dokážeme lepšie vystopovať problém a nájsť riešenie. Potom sa z pracovných kontaktov stávajú aj priateľské a vládne tu veľmi dobrá atmosféra.

Pamätáte si na nejakú zaujímavú požiadavku zo strany zákazníka na výbavu vozidla, ktorá vám dala zabrať?

VB: Kedysi sa predávalo veľmi veľa autorádií, lebo v autách chýbali. Mali sme aj veľmi náročného zákazníka, ktorý meral akustiku. Vyladiť hudbu v aute podľa jeho potrieb bola veľká výzva. Mnoho ďalších zákazníkov chcelo, aby bolo ich auto tichšie. Často som riešil rezonancie, hľadali sme, čo rezonuje, aj keď nie vždy to bolo jednoduché. Vždy sa nám však podarilo rezonancie odhaliť a odstrániť, utlmiť auto a zákazníci odchádzali spokojní. Niektoré otcove inovácie sa dostali aj priamo do vývoja v Mladej Boleslavi.

V čase covidu sme mali požiadavku, aby sme domontovali napájanie na dýchací prístroj. Robievali sme aj prestavby vnútorných mechanizmov prevodoviek na 6-rýchlostné.

TB: Otec si vždy potrpel, aby sme mali najmodernejšie a najkvalitnejšie servisné vybavenie. Zo začiatku sme mali vždy lepšie vybavenie, ako predpisovali vtedajšie štandardy. Napríklad sme využívali 3D geometriu, alebo zariadenie na testovanie tlmičov. Na meranie rezonancií sme používali špeciálne štipce, ktoré sa pripli na auto a následne sme počúvali zvuky cez slúchadlá. Vždy sme hľadali zvuky, ktoré sa zákazníkom nepáčili, aj keď nám ich v čase návštevy u nás nevedeli preukázať.

MB: Chodievalo k nám dosť lekárov, takže sme mávali aj lekárske fonendoskopy, aby sme vedeli odhaliť nežiaduce zvuky.

Dnes sa autá platia zväčša bezhotovostným prevodom. Nebolo to tak vždy. Aké ste s tým mali skúsenosti?

MB: Kedysi brali ľudia autá, ktoré videli u nás v predajni a hneď ich aj vyplatili v hotovosti. Doniesli nám aj mince či 20-korunové bankovky, zložili ich na stôl a musela som ich prácne prepočítavať. V tom čase som predávala okolo 130 áut ročne. Ak brali auto na lízing, musela som im lízingové splátky vypočítavať ručne sama. Počítačové programy na to ešte neboli. Následne som zmluvu zaniesla do Bratislavy do ŠkoFinu, tam mi ju spracovali a vrátila som sa naspäť.

Zážitok bol, keď sme peniaze nosili do banky. Tam sa vždy čudovali, že všetko presne sedelo. Dokonca ma aj pochválili, že nechýbal ani halier.

Aký pomer vašich aktivít pripadá na predaj nových vozidiel a nakoľko je zastúpený servis?

VB: Záleží od obdobia, no hýbe sa to v sínusoidách. Niekedy zarobí viac servis, inokedy predaj.

MB: Na začiatku sme zarábali najmä na predaji, pretože servis bol relatívne lacný a za pár korún. Navyše, úplne inak boli nastavené aj marže a ľudia nepýtali vo veľkom zľavy. Nehovoriac, že stále sme investovali do servisu. Pri nákupe ľudia veľmi zvažujú a hľadajú, kde by získali väčšiu zľavu.

TB: Z môjho pohľadu sú servis aj predaj v symbióze. Mnohí zákazníci, ktorí si u nás kúpili auto, k nám chodia aj do servisu. Platí to však aj naopak. Zákazníci spokojní so servisom si potom u nás kúpia aj nové auto, lebo vedia, že sa im o neho budeme dobre starať.

VB: Viackrát sa nám stalo, že aj keď sa zákazníci rozhodovali nad inou značkou, tak vzhľadom na spokojnosť so servisom zostali radšej u nás a kúpili si Škodu.

MB: Manžel mal slogan, že náš vzťah sa predajom iba začína.

Medzi aktivity, na ktoré sa ako firma špecializujete, patrí aj tuning. Viete povedať, ako sa vyvíjal záujem o tento druh služieb?

TB: Otec veľmi rád upravoval a individualizoval autá. Mnohokrát sme robili optický tuning priamo na našich autách. Ešte na prvej Octavii sme nalakovali hliníkové disky kolies fialovou farbou. V tom čase to bolo veľmi nezvyčajné a ľudia sa tým inšpirovali, keď za nami prišli so svojimi návrhmi. Radi sa odlíšili. Zvlášť, ak mal sused 14-palcové zliatinové disky, tak chceli 15-palcové.

MB: Rovnako nezvyčajná bola aj moja Felicia – čierna so zelenými diskami a so zeleným interiérom. Manžel okrem toho robieval aj rôzne nálepky.

VB: Otcovi sa to auto zdalo veľmi čierne, tak začal pridávať nové prvky. Nielen také, aby opticky odlíšil auto, ale nalakoval ich aj výraznou farbou.

Okrem toho robil aj zaujímavé úpravy motorov a špecializoval sa na hudbu, pričom naše autá sa úspešne zúčastňovali aj na mnohých výstavách vrátane autosalónov v Nitre a Bratislave. Naša upravená Škoda 130 RS bola napríklad aj na leteckých dňoch na Sliači.

MB: Naše dovolenky často viedli aj cez mestá, kde boli obchody s upravenými doplnkami. Obľúbený tuningový obchod bol v maďarskom Siófoku. Vždy tam niečo nakúpil a aj ak to nebolo na Škodu, tak si to vedel prispôsobiť. Takto sme nakupovali výfuky, volanty, hlavice radiacich pák či podložky pod kolesá.

VB: Základ však bol, že auto muselo mať silný motor a dobre muselo sedieť na ceste. Lebo nanič by boli všetky spojlery a nálepky, ak vás predbehne stará Felicia. Preto si pre úpravy vždy vyberal najsilnejšie dostupné motory.

TB: Všetky úpravy boli komplexné. Čiže tuning nebol iba optický, ale aj motorový, softvérový, audio, a mechanický.

Aký druh tuningu ste robievali napríklad pred desiatimi rokmi a o čo majú zákazníci záujem teraz?

VB: Záujem o tuning stále pretrváva, lebo ľudia sa chcú odlíšiť. Dnes však veľa návrhov robíme najprv v počítači, až následne sa prenesú na auto. K tomu sa pridávajú aj fólie a zabalenie auta do úplne inej farby. Motory sú už dostatočne silné, no máme zákazníkov, ktorí si dávajú montovať power boxy. Nejde o zásah priamo do motora, ale o úpravu údajov z pôvodných snímačov. Funguje to veľmi dobre a zákazníci bývajú veľmi spokojní.

Sú ľudia, ktorí hovoria, že tuning je dnes už mŕtvy. Aký je váš pohľad na túto tému?

TB: Aj teraz sa nájdu zákazníci, ktorí si dajú spraviť komplexné úpravy, najmä vizuálne. Stále je populárne rozširovanie rozchodu kolies pomocou podložiek, aby to bolo v rámci predpisov. Mnoho klientov už dokáže uspokojiť aj najvyšší rad audiosústav, ktoré dodáva priamo škodovka.

VB: Máme klientov, ktorí chcú, aby sa za nimi ľudia otáčali, ale dosť je aj takých, ktorým stačí to, čo ponúka fabrický katalóg doplnkov. Stále však máme požiadavky na akustické úpravy a doladenie či tlmenie interiérov.

Hrdí ste predovšetkým na svoj servis. Čím sa vám podarilo dosiahnuť takú úroveň spokojnosti zákazníkov, ale aj poisťovní?

TB: Predovšetkým poctivou prácou a úprimnosťou aj pri riešení poistných udalostí. Ak niečo zarátame do kalkulácie, tak to naozaj aj vymeníme tak, ako to výrobca predpisuje. Každý nový originálny dielec, ktorý vyúčtujeme, aj naozaj namontujeme.

VB: Pokračujeme v otcovom odkaze, ktorý nás učil, že nie je cieľom zbohatnúť, ale odviesť spoľahlivú a dobrú robotu. My sme tomu verní a ľudia to cítia a oceňujú. Dôležitý faktor predstavuje aj náš kvalitný a spoľahlivý personál. Bez nich by sme nemohli fungovať.

Na vašom webe sa píše, že sa venujete aj vozidlám, s ktorými to ostatní vzdali. Čo si môžeme pod tým predstaviť?

VB: Najčastejšie ide o svietiace kontrolky, pričom ide o poškodené káble, prípadne chybu hlásia nepodstatne vyzerajúce snímače, ktoré začnú vysielať chybové hodnoty a diagnostika vám to nevie poriadne odmerať. Najčastejšie zisťujem, že prijímací technici si nedajú záležať na dôslednom vyspovedaní zákazníka. Na základe toho sa dá odhaliť a vyriešiť veľa problémov, na ktoré inde nevedeli prísť. Často sa totiž spájajú napríklad aj s poveternostnými vplyvmi.

Vo vašej dielni máte aj špeciálnu rovnaciu stolicu s meracím zariadením. Aký je záujem zákazníkov o takéto náročné opravy?

TB: Vo väčšine takýchto opráv ide o zákroky hradené poisťovňami. Našou výhodou je úplné dodržiavanie predpísaných technologických postupov pri opravách nosných častí karosérie. Veľký dôraz kladieme aj na opravu protikoróznej ochrany plechov. Je to veľmi časovo náročné a na oko to nevidno. Môžem povedať, že pracujeme svedomito, dodržiavame všetky predpísané postupy a prácu dokumentujeme, čo vyžaduje aj zákon. Pri odovzdávaní zákazníkom ukážeme celý priebeh opravy. V prípade potreby vyriešime aj návštevu STK po oprave.

VB: V niektorých prípadoch ide o opravy vozidiel, ktoré sú srdcovou záležitosťou. Zákazníci sa k tomu aj takto stavajú. Často za tým bývajú zaujímavé príbehy, ktoré majú veľkú osobnú hodnotu.

Keby ste mali možnosť vrátiť do ponuky akýkoľvek model z histórie značky Škoda, pre ktorý by ste sa rozhodli?

MB: Ľudia mali veľmi radi Feliciu.

TB: Mne sa veľmi páči Škoda 130 RS.

VB: Kedysi sa ľudia veľmi tešili z preberania auta. Dnes bývajú mnohí pochmúrni. Felicie si mnohí kupovali preto, lebo im robili radosť a robia im radosť doteraz.