Osudové „Funko“

O Michalovi Kačmárovi ste možno ešte nepočuli, ibaže by ste sa zaujímali o automobilový dizajn. Tento Slovák pritom okrem pôsobenia v automobile Škoda Auto pracoval aj pre ďalšie zvučné mená, ako napríklad Italdesign Giugiaro, Jaguar Land Rover a ďalšie. Michal Kačmár je automobilový dizajnér a umelec pôvodom z Bardejova, ktorý sa dizajnérstvom vozidiel profesionálne začal živiť v roku 1997. Svoje začiatky si odslúžil v Škoda Auto, kde sa dostal do tímu, ktorý pracoval na úžitkovej verzii obľúbeného modelu Felicia Pickup a svoje prvé čiarky vo svete automobilového dizajnu spravil na voľnočasovom variante Fun, ktorý dnes vnímame ako netradičný a extravagantný kúsok v histórii značky.

S Michalom Kačmárom sa rozprával automobilový novinár a nadšený veteránista Samuel Vanko z časopisu Veterán a spoločne rozobrali spomínaný model Felicia Pickup Fun, ktorý si Michal po niekoľkých rokoch zaobstaral ako spomienku na svoje začiatky. Urobil tak po viac ako dvadsiatich rokoch a svoj vytúžený Fun našiel vo Fínsku.

„Keď som sa po funke obzeral, zistil som, že v našich končinách sú ceny za tento model vytlačené poriadne hore. Musel som sa zamerať na ponuku v iných krajinách a nakoniec som tú svoju našiel vo Fínsku v meste Warste. Predávali ju za rozumnú cenu a vzhľadom na to, že na severe Škandinávie sa nesolí, bola bez hrdze a vo veľmi dobrom stave.“ Michal Kačmár si svoj objav odviezol domov po vlastnej osi, kde sa nakoniec potvrdilo, že viac ako dvadsať rokov jazdenia po čistom, neposolenom snehu nezanechalo na karosérii a podvozku žiadne škody. „Keď auto prišlo, čakal ho len bežný servis, výmena oleja, brzdovej kvapaliny a kontrola bŕzd. Teda len základné veci. Fun je v pôvodnom stave, nič sa na ňom neopravovalo a dostal len nový lak. Iný servis zatiaľ neplánujem a opráv sa nebojím. Zruční mechanici si s viac ako 25-ročným autom určite poradia. Na druhej strane, Felicia je jednoduché vozidlo, tak čo sa môže pokaziť? Raz sa mi vybila baterka a ešte mi môže dôjsť benzín,“ zasmial sa spokojný Michal.

Pod prednou žltou kapotou žije štvorvalcová 1,6 s výkonom 75 k. „Benzínový motor má výkon 55 kW a ide o najsilnejší agregát, ktorý sa do Felicie dával. Som rád, že som vtedy neváhal a funku kúpil,“ zhodnotil Michal Kačmár, ktorý túto sezónu autom najazdil zhruba 17 000 kilometrov. „Jazdím ním rád a výborne sa s ním nakupuje v Ikea, no bol som aj na polárnom kruhu, a keďže Felicia Fun nemá batožinový priestor, vozím si vzadu nepremokavý kufor. Malý na malé a veľký na veľké výlety.“ Dizajnér používa auto najmä vo verzii s vysunutými zadnými sedadlami, vďaka čomu má z Felicie akýsi polokabriolet a v interiéri príjemne veterno. Najbližšie chystá dlhý výlet na Nordkapp. „Plánujem cestu s dĺžkou zhruba 7 000 – 8 000 kilometrov. Pôjdem s kamarátmi, ktorí majú tiež funky. Spriatelili sme sa práve vďaka Felicii. Je to auto, ktoré spája ľudí.“

Škoda Felicia Fun nie je športové auto, Michal Kačmár za volantom žltého pokladu z Mladej Boleslavi napriek tomu nachádza radosť. „V Škandinávii je moja Felicia zrejme jediná. V registráciách svieti len ona. Ešte pred troma rokmi ju vlastnil díler Škody. Od roku 1997 ju totiž nevedeli predať. To však malo svoje dôvody. Napríklad už len fakt, že je to žltý pickup, zatiaľ čo tu sa predávajú sivé, čierne alebo tmavomodré. Žlté sa naozaj nenosia.“ Pritom ide o naozaj živú farbu, ktorá na snehu skutočne krásne vyznie.

„Je príjemné jazdiť autom, ktoré som spoluvytváral, cítim pritom nostalgiu za prácou, ktorú som kedysi robil, a rád si zaspomínam, ako stálo už hotové v štúdiu,“ zhodnotil Michal Kačmár na záver. Na otázku, či by na svojom vlastnom diele niečo zmenil, s odpoveďou neváhal ani chvíľu. „Od čias tohto vozidla prešli viac ako dve desaťročia, vtedy bola iná doba, no ak je človek kreatívny, je prirodzené, že ako umelec by chcel niečo zmeniť. Skôr však s ohľadom na súčasnosť. V tomto modeli Škoda cítiť, že bol vytvorený v 90. rokoch a je odrazom svojej doby,“ Michal k autu napriek tomu pristupuje s úmyslom nechať si ho. „Je to pre mňa spomienka na moju prvú prácu.“

Text: Samuel Vanko
Foto: archív – Michal Kačmár