Medzinárodný filmový festival Hory a mesto predstavil opäť to najlepšie z outdoorového filmu na Slovensku, ale i vo svete. Nechýbali workshopy pre filmárov, fotosúťaž, tematické fotovýstavy, cestovateľské prednášky, lanové atrakcie alebo lezecké preteky v boulderingu. Značku ŠKODA s festivalom okrem premiérového partnerstva spájali aj plne elektrické vozidlá ENYAQ COUPÉ RS iV a ENYAQ iV, vďaka ktorým nadviazala na ekologický a aktívny životný štýl plný dobrodružstva.
Hostkou podujatia sa stala niekoľkonásobná majsterka sveta a prvá olympijská víťazka v športovom lezení Janja Garnbert. Mali sme možnosť ju vyspovedať a porozprávať sa o tom, čo ju motivuje, aké boli jej najťažšie momenty na olympiáde alebo či sa vníma ako dobrodruh aj na cestách.
Živjo, Janja! Minulý rok si v Tokiu vyhrala olympijské zlato v lezení. Si prvou a jedinou ženou na svete, ktorá sa týmto môže pochváliť: prvá žena na prvej Olympiáde, na ktorej bolo aj lezenie. Ako si sa pripravovala, aké to potom bolo na Olympiáde? Ako sa na to pozeráš teraz s odstupom času?
Janja: Olympiáda je, ako vieme, len raz za štyri roky, takže som vlastne mala štyri roky na to, aby som sa na ňu pripravila čo najlepšie. Musím povedať, že v celej mojej pretekárskej kariére bola Olympiáda pre mňa najťažšia, najtvrdší oriešok od začiatku až do konca. Veľký tlak médií, sponzorov, lezeckej komunity, v podstate od každého. Bolo cítiť, že je to rádovo viac ako predošlé lezecké preteky alebo svetový pohár. Zrazu to nebolo len lezecké víťazstvo pred očami lezcov, ale výkon, na ktorý sa pozeral celý svet. Nebola som len víťazkou lezeckých pretekov, ale Olympiády, na ktorej boli najlepší športovci na svete. Cítila som sa veľmi poctená, že som vyhrala a určite to znamená najviac v mojom doterajšom živote!
Olympiádu skomplikoval Covid, kvôli ktorému ju presúvali z roku 2020 na 2021. Zároveň sme do poslednej chvíle nevedeli, či sa nakoniec naozaj uskutoční alebo nie...
Janja: Najskôr som bola veľmi sklamaná z toho, že Olympiádu posunuli o rok. Bola som naozaj v dobrej forme, vyhrala som sveťák v bouldri, tešila som sa, že budem na tejto vlne úspechov surfovať ďalej. Nakoniec som sa na to pozrela pozitívne, povedala som si, že aspoň sa budem môcť lepšie pripraviť. Akurát som sa bála, že aj v 2021 ju zrušia. Víťazstvo bolo určite najlepšou chvíľou v celej mojej lezeckej kariére. V Tokiu po pretekoch a na stupni víťaziek som si celkom ani neuvedomila, čo sa vlastne stalo, dochádzalo mi to až neskôr a postupne.
Aká bola na Olympiáde atmosféra v lezeckej komunite? Stretávali ste sa s ostatnými lezcami, trénovali ste spolu, chodili na kávu a von?
Janja: Do Tokia sme všetci prišli 2 týždne pred kvalifikáciou. Spočiatku sme boli všetci zavretí v hoteli a nesmeli sme chodiť von. Trénovali sme sami na stene v presne vymedzenom čase a pohybovali sa medzi hotelom a stenou. Ostatné pretekárky som ani nevidela, stretli sme sa až v prvý deň oficiálneho tréningu na olympijskej stene. Na nej to potom bolo super, lebo sa roky poznáme, chodíme spolu na preteky, radi sme sa videli.