„Veteránom jazdím aj na nákupy. Iné auto nepotrebujem.“

Získala cenu na veteránskej súťaži Concours d’Elegance na nemeckom zámku Bensberg, kde bola zaradená medzi 40 top exponátov. Excelovala na šou v Essene, vidieť ju môžete aj na domácich akciách. Unikátna športová ŠKODA RAPID OHV bola podľa firemných archívov vyrobená len v počte 101 exemplárov, takže táto zelená kráska v dokonalom dobovom stave je ozaj cenný veterán.

Avšak okrem honosných zámockých nádvorí a iskrivých svetiel výstavných reflektorov toto vozidlo pozná aj parkovisko pri samoobsluhe, zažilo prevoz štiepačky na drevo a najčastejšie sa vydáva na takmer trojhodinovú cestu z Prahy do malebných južných Čiech, kam majitelia pravidelne vyrážajú na chatu.

Miroslav Strouhal za volantom svojho vozidla RAPID OHV

„Autom normálne jazdím, pretože iné nemám,“ usmieva sa majiteľ. „Na čo by mi bolo? Do práce som celý život jazdieval električkou a vlakom, v Prahe je to autom na nervy,“ usmieva sa elegán, ktorý na fotografovanie dorazil v dobovom oblečení. „Keď potrebujem niekam ísť, odvezie ma RAPID.“

RAPID pre náročných

Neobvyklý príbeh tohto vozidla sa začal písať v roku 1940, keď ho vyrobili v Mladej Boleslavi. Auto si podľa všetkého objednal zámožnejší majiteľ, pretože ŠKODA RAPID OHV bola vo svojej dobe niečo extra. Od pôvodného modelu RAPID, priestranného a praktického auta pre stredné vrstvy, ktoré si v 30. rokoch mohli dovoliť automobil, sa verzia OHV líšila prúdnicovou karosériou – tak sa vtedy hovorilo futuristicky pôsobiacim aerodynamickým tvarom s výkonnejším motorom.

Renovovaná ŠKODA RAPID OHV

Vozidlo dostalo namiesto štvorvalca s objemom 1,4 litra s rozvodom SV 1,6-litrový OHV (z anglického overhead-valve) motor a zosilnelo z 31 na 42 koní. So štandardne montovanou trojstupňovou prevodovkou predstavovala najvyššia rýchlosť 110 km/h. Exemplár Miroslava Strouhala však má na výrobnom štítku výkon 46 koní a udávanú rýchlosť 120 km/h. Vtedajšia výroba umožňovala rôzne úpravy priamo v automobilke, takže aj keď takýto variant encyklopédie neuvádzajú, zjavne najmenej jeden takýto kus bol pre zákazníka v Československu skutočne zmontovaný.

Namiesto štvorvalca s objemom 1,4 litra, ktorý sa montoval do bežných vozidiel RAPID, dostal tento 1,6-litrový OHV a zosilnel z 31 na 42 koní.

„Pátral som po tom a jeden známy mi kdesi v archíve našiel, že pár vozidiel malo vyšší výkon, vraj niektoré prúdnicové a kabriolety. Bola to továrenská úprava, možno vybrúsenie sacieho a výfukového potrubia,“ vysvetľuje majiteľ.

Cherchez la femme

Lenže keď pán Strouhal v roku 1978 kupoval svoj RAPID OHV, nerobil tak zo zberateľských dôvodov. Išlo o auto, ktoré predchádzajúci majitelia nešetrili a navyše, v socialistickom Československu sa v 70. rokoch veteránska scéna práve nerozvíjala. Majitelia udržiavali staré vozidlá pri živote len preto, lebo potrebovali niečím jazdiť.

Taký bol aj prípad pána Strouhala: nemal peňazí navyše, ale automobil chcel stoj čo stoj. A ako to v podobných príbehoch býva, motivovala ho láska. Avšak nie k veteránom, ale k dievčine, za ktorou potreboval dochádzať na stretnutia. Vozidlo chcel čím skôr, takže prikývol na kúpu, ktorá nebola práve podľa jeho predstáv. RAPID si síce želal, ale štandardný. Taký, ako mal jeho otec. Lenže objavil iba inzerát na verziu OHV.

„Bola absolútna náhoda, že som prikývol na také auto,“ hovorí s úsmevom pán Strouhal. „Ale slečna bola vážna známosť, takže som si to auto proste kúpil. Neskôr sa z nej stala moja manželka, dnes je z nej babička, zo mňa dedo a z auta veterán.“

Diely odlievané na sporáku

Nedlho po tom však auto počas parkovania zišlo do priekopy a poškodilo si celú prednú časť. Mladý nadšený majiteľ si z poničených plechov nerobil ťažkú hlavu. Vedel, že auto bude tak či tak potrebovať opravu a prácu odhadol na päť letných prázdnin. Mnoho dielov sa dalo zohnať na burzách a ako strojný zámočník veril, že niečo si vyrobí aj sám. Avšak čím viac sa vnáral do renovácie, tým viac súčiastok, ktoré chcel mať v perfektnom stave, nachádzal. Nakoniec mu práce na vozidle zabrali 30 rokov.

Miroslav Strouhal spravil vozidlu generálku, počnúc motorom, cez nápravy až po karosériu.

Z romantického príbehu sa stala sága o neuveriteľnej usilovnosti a cieľavedomosti, ale aj o zručnosti a neutíchajúcej energii. „Spravil som generálku, počnúc motorom, cez nápravy až po karosériu. Čo sa dalo zachrániť, to som aj zachránil. Urobil som nové prahy, výdrevy, plechy. Vyrobil som aj nové puzdrá čapov, sám som si odlial mechanizmus riadenia. Nepodarilo sa mi to hneď a niečo som dorábal aj doma na sporáku. Raz mi to dokonca vyšpľachlo vedľa do hrnca s polievkou,“ baví sa večný optimista.

Ruku k dielu pridala aj pani Strouhalová. „Pomáhala tak, ako len mohla. Dnes so mnou jazdí na veteránske akcie a stará sa nám o garderóbu, aby bola dobová. Raz sme dokonca dostali aj cenu za najštýlovejšie oblečenie.“

Pán Strouhal sa vlastnoručne pustil aj do zložitejších operácií. Predchádzajúci majiteľ si namontoval štvorstupňovú prevodovku, aby bolo auto tichšie. Dnes má však vozidlo naspäť tú originálnu, trojstupňovú. Nechýbajú ani pôvodné detaily ako nastaviteľná roletka na zadnom okne alebo lankom ovládaná clona pred chladičom napomáhajúca rýchlejšiemu zahriatiu motora v zime.

Lankom ovládaná clona pred chladičom napomáhajúca rýchlejšiemu zahriatiu motora v zime

Na aute je len pár vecí navyše: napríklad síce nepôvodné, ale pochopiteľne dobové, a navyše ľahko odnímateľné ukazovatele smeru. Vozidlo pôvodne disponovalo len nenápadnými výklopnými páčkami, ktoré by vodiči v súčasnej premávke ľahko prehliadli.

„Pretože s autom bežne jazdím, mám na ňom aj denné svetlá, ktoré sú nenápadne skryté nad hlavnými reflektormi. A keby som náhodou potreboval cúvať po tme, vyberiem z kufra magnetické svetlo, ktoré si viem prichytiť na nárazník,“ opisuje pár nevyhnutných vymožeností dnešného sveta.

Palubná doska vrátane lampového autorádia značky Mende

Na rozptýlenie si dokonca môže dopriať aj hudbu. Prvý majiteľ totiž RAPID vybavil na svoju dobu veľmi luxusným doplnkom v podobe lampového autorádia značky Mende. Do dnešných dní pekne hrá a hudba zo staníc na stredných vlnách znie v dokonale renovovanom interiéri tak, ako popraskávajúca gramofónová platňa z filmov pre pamätníkov.

Na dovolenku do Álp, ale aj do hypermarketu

Renováciu ukončil v roku 2020. Vynuloval ukazovateľ odjazdenej vzdialenosti a už si len užíva svoje celoživotné dielo. Za desať rokov s autom ŠKODA RAPID OHV ročník 1940 najazdil 24 600 kilometrov. Cez zimu ho má schované v garáži, ale každé leto ho vytiahne na cestu na chatu do južných Čiech. Nie sú to pritom žiadne spanilé jazdy, ale skutočný odjazd na letný pobyt: priestranný interiér mnohokrát naloží až po strechu. S vozidlom došiel najďalej do Švajčiarska, keď si splnil sen o ceste do Álp.

„Občas musíme ísť aj na nákup a raz som v aute prevážal dokonca aj štiepačku na drevo. Keď predajcovia v hypermarkete videli, kde ju chcem natlačiť, tak ju tam nechceli dať! Musel som ich prehovoriť a vysvetliť im, že v aute mám aj dosku a deky, aby sa nič nepoškodilo,“ hovorí dobre naladený majiteľ.

Interiér vozidla po renovácii

Pri jazde na fotografovanie je vidieť, že veterán má v ruke. Nebojí sa pridať a drží tempo s autami o osem desaťročí mladšími. Ako sám hovorí, ostatných nechce brzdiť a pri jazde musí myslieť aj na nich. Jeho starý kúsok bol stavaný do celkom odlišnej premávky a nemá ani také dobré brzdy, ako dnešné vozidlá. Navyše jazdí naložený: v kufri je neustále hromada dielov pre prípad, ak by vzorne udržiavaný exemplár počas jazdy predsa len niečo potreboval.

„Vozím so sebou nielen pôvodné náhradné koleso, ale aj tesnenie pod hlavu, cievku, sviečky, klinový remeň a dostatok náradia. Kedysi sa takto jazdilo úplne bežne a jednoducho musím brať ohľad na to, že RAPID už má svoj vek. Stále ma však baví a mám pocit, že jazda baví aj samotné auto,“ lúči sa Miroslav Strouhal.

ŠKODA RAPID OHV