Bajkerky vás budú sprevádzať celou ŠKODA BIKE OPEN TOUR

Dve kolá deviateho ročníka najprestížnejších pretekov horských bicyklov na Slovensku, ŠKODA BIKE OPEN TOUR máme za sebou, tri ďalšie nás čakajú. Uplynulú sobotu sa pretekalo v úžasnom prostredí Levočských vrchoch, víkend predtým v Lúčanskej Malej Fatre a Rajeckej doline, nasledovať budú výzvy na trasách v Slovenskom Raji, Topoľčiankach a v okolí Svitu. Chýbať na nich nebudú ani cyklistky združené pod iniciatívou Bajkerky, ktoré vás sprevádzajú celou sériou. Prinášajú tipy k jej jednotlivým trasám, rady, ako začať s horskou cyklistikou aj odporúčania na svoje obľúbené trasy. O tom, aké sú prínosy elektrobikov v horách, čo musí každý zvládnuť predtým, ako sa do lesa vyberie alebo o základných pravidlách na trailoch sme sa rozprávali s jednou z bajkeriek, Denisou Dubovskou.

Bajkerky združujú ženy, ktoré je možné stretnúť na horských bicykloch hlavne v Malých Karpatoch, ale vyrážate do terénu po celom Slovensku. Bola horská cyklistika vašou vášňou vždy alebo ste si k nej hľadali cestu postupne?

K cyklistike som sa dostala cez partnera. Priateľ jazdil už pred tým ako sme sa dali dokopy, no a ja som sa k nemu v podstate len pridala. Veľmi rýchlo sa zo spoločnej aktivity stala vášeň a životný štýl. 

Vylepšovať techniku, výdrž a zároveň cez víkendy stíhať preteky, to chce pomerne veľkú časovú investíciu. Ako sa vám darí zapracovať bicyklovanie do pracovného a rodinného života? 

Prvé roky jazdenia sa to kombinovalo naozaj ťažko. V práci prakticky od tmy do tmy a na jazdenie tak zostávali len víkendy. Ja som to však vyriešila po svojom a zmenila som zamestnanie. Aktuálne pracujem z domu a mám flexibilný pracovný čas a teda to robím presne naopak. Prácu už dnes zapracovávam do cyklistického života.

Tak to naozaj vyzerá na veľké odhodlanie. Čo je pre vás tou odmenou, pre ktorú ste sa rozhodli zmeniť aj pracovné nastavenie?

Pre mňa sa cyklistika stala vášňou po prvom maratóne. A motivácia? Horská cyklistika je neskutočný šport. Ste v krásnej prírode, vychutnávate si výhľady a navyše neustále prekonávate svoje limity. Asi by som povedala, že najviac ma poháňa práve ten pocit, koľko toho dokážem. Keď každý rok zvládam viac a viac kilometrov a vidím, čo všetko ľudské telo dokáže a koľko zážitkov sa dá nahustiť len do jednej jedinej jazdy. Potom chce človek jednoducho stále viac.

Do hôr vyrážate aj v čisto ženskom zložení. Vnímate, že by niečo limitovalo v teréne ženy bajkerky v porovnaní s mužmi?

Samozrejme rozdiel vždy nejaký bude, vnímam ho však hlavne v oblasti sily. Tu jednoducho muži sú silnejší, ale sme iba iné pohlavie nie živočíšny druh, takže sa netreba podceňovať. V rámci technických komplikácií, základný servis si viem spraviť sama, aj keď uznávam, že na niektoré úkony mi chýba taká tá “chlapská sila”. No vždy máme výhodu, že muži nám s radosťou pomôžu, keď je to potrebné.

V posledných rokoch je cítiť nárast záujmu o horskú cyklistiku. Zvládajú ľudia prípravu na terén alebo nie je výnimočné sa stretnúť s precenením schopností? 

Záujem určite rastie. Isto tomu dosť pomohol aj lockdown, kedy sme mohli len do prírody. Cyklistika sa navyše posledné roky stáva tak trochu “módou”, takže naozaj je tých ľudí na bicykloch výrazne viac. Žiaľ pripravenosť často chýba. Myslím že najväčším problémom je práve preceňovanie svojich síl a voľba nevhodného terénu. Stretávam ľudí, ktorí sú na bicykli zjavne strnulí a nevedia ho ovládať, ale zvolia aj napriek tomu neprimerane náročný terén. To už nie je bezpečné nielen pre nich, ale ohrozujú aj všetkých okolo seba. Nie je predsa hanba začínať postupne, o to viac si potom každý tú jazdu užije.

Čo by teda malo byť z vášho pohľadu určite súčasťou prípravy na jazdu v teréne?

Každý, kto chce začať jazdiť v teréne, by mal ovládať svoj bicykel a mať základné skúsenosti so servisom. Prípadne mať pri sebe niekoho, kto sa o servis vie postarať. Ľudia občas zabúdajú, že les nie je mesto a teda sú tam často odkázaní sami na seba. Samozrejme na pretekoch je to inak, tak sa vždy pomoc ľahko nájde. Samozrejme, všetci nejako začíname a pokiaľ človek chce, všetko sa naučí za “behu”, len to netreba podceniť. Ideálne je začať s jednoduchším terénom, skúsiť zopár flow trailov a postupne sa prepracovať k technicky náročnejším úsekom. Určite by som odporučila mať aj správny bicykel so správne nastaveným posedom, základnú servisnú výbavu, niečo pod zub a samozrejme dostatok vody aj pre neočakávané situácie. Dobré je sa oboznámiť aj so základmi trailovej etikety, aby človek vedel, ako jazdiť, čo sa od neho aj ostatných na trati čaká. Aby som to zhrnula, je dobré si uvedomiť svoje vlastné schopnosti, vypracovať sa postupne a nezabúdať na ohľaduplnosť. Potom už iba stačí šliapnuť do pedálov, vyraziť a nechať sa unášať láskou k prírode a športu. 🙂

Aj napriek poctivej príprave sa asi nedá vyhnúť prekvapeniam počas jazdy. Môže to byť zmena počasia alebo pády a rôzne zranenia. Máte overené tipy na "vychytávky", ktoré vedia v krízovej situácii pomôcť?

Vždy so sebou nosím vetruodolnú vestu, bez ohľadu na počasie. Ak však viem, že má pršať, je dobré mať so sebou nepremokavú vrstvu. Nejakú skladnú bundičku, ktorú pichnete do batohu alebo do dresu a návleky na tretry. To je absolútny základ. V prípade jazdy v chladnejšom počasí je dôležité sa vrstviť. Viacero tenkých vrstiev, ktoré môžete podľa potreby obliekať a vyzliekať je oveľa prospešnejších, ako jedna hrubšia, v ktorej nemožno regulovať teplotu.

Pri chladnom počasí je treba aj trochu plánovať. Ak idete do kopca, už pod ním zhoďte zo seba nejakú vrstvu. Budete ťahať, telo sa zahreje, no a ak sa spotíte, môžete ochorieť. Naopak, ak je pred vami zjazd, bez ohľadu na to, ako sa cítite na vrchole, poobliekajte sa. V zjazde pôjdete rýchlo a chlad pocítite výrazne intenzívnejšie. Navyše nemakáte, takže svaly sa toľko nezahrejú sami.

Zároveň, každý držiteľ vodičského preukazu by mal ovládať aj prvú pomoc. Prípadne si aspoň na internete naštudovať potrebné minimum. Ja so sebou nosím aj cyklo-lekárničku, kde je aj karta s postupmi v prípade niektorých zranení. Neraz som totiž na trati stretla úrazy, ktoré potrebovali ošetriť a sama som už čo-to popadala, takže viem, že to nie je žiadna sranda. 

Zranenie, či už vlastné alebo niekoho iného, dokáže človeka asi rozhodiť. Existuje návod, ako sa mu v ideálnom prípade vyhnúť alebo aspoň minimalizovať jeho dôsledky?

Je dobré nejazdiť sólo, vždy treba mať pri sebe niekoho, kto vám bude vedieť pomôcť. Či už ošetrením alebo zavolaním záchranky. Spomínaná lekárnička je výborný pomocník, existujú modely, ktoré viete pripevniť priamo na rám bicykla. Samozrejme, bez mobilu už dnes ani na krok, ak by bolo treba volať záchranárov. No a dôležité je nepanikáriť, panika vie narobiť viac škody ako samotné zranenie. V prípade pádu, ak je zranený pohyblivý, stiahnite sa obaja z trate na kraj, aby ste sa vyhli zrážke s ďalšími cyklistami a až následne zranenie ošetrujte. Ja jazdím často spolu s partnerom, takže ma čaká a v prípade pádov ratuje.

Aj napriek hrozbe zranenia znie horská cyklistika od vás ako ideálny šport - na čerstvom vzduchu, množstvo zážitkov, adrenalín... Máte svoju obľúbenú trať, ktorá bola zatiaľ najväčším zážitkom? 

Pre mňa je každá trať niečím výnimočná a každú si maximálne užívam. Ak by som si ale mala vybrať, tak asi Slovenský Raj. Je naozaj krásna a technicky nie veľmi náročná, takže si možno krásne vychutnať trať aj prírodu.

Preteky v Slovenskom raji sú aj súčasťou deviateho ročníka série ŠKODA BIKE OPEN TOUR. Vám sa podarilo minulý rok absolvovať zopár kôl, teraz sa chystáte na všetky preteky. Láka vás špeciálne niektorá trasa?

Najviac sa teším na Topoľčianky, keďže tam budú majstrovstvá Slovenska a teda preteky sľubujú správne nabitú atmosféru. A v každom kole série sa teším na kvalitné zázemie a sprievodné aktivity, ktoré nie sú na Slovensku bežné. Samozrejme preteky sa dajú užiť aj bez toho, no na ŠKODA BIKE OPEN TOUR si vždy vychutnám aj ten čas po príchode do cieľa.

 Prvé a druhé kolo série už máte za sebou. V Rajeckej doline dokonca po prvýkrát vyšlo aj počasie, splnila teda to, čo ste od nej očakávali?

Počasie v sobotu vyšlo na jednotku a prvé kolo tour sa naozaj vydarilo. Na trati sa vďaka nočnému dažďu neprášilo, zároveň však ani nebolo veľa blata a Rajec si tak pokazil svoje dlhodobé meno. Tieto preteky totiž iné ako na blate snáď ani nebývajú :). Sobota však bola slnečná, trať pekne jazdivá a rýchla. Veľká časť trate viedla po šotolinových cestičkách, ktoré dali možnosť vyblázniť sa aj HT-čkárom. Na svoje si vďaka tomu prišli dupači, no i bajkerky a bajkeri, ktorí radi vychutnávajú prírodu a príjemné počasie. 

Medzi kategóriami tejto série nechýbajú ani e-biky, ktoré niekedy dokážu rozdúchať vášne aj medzi horskými cyklistami. Ako ich vynímate vy?

Musím priznať, že aj ja mám na elektrobicykle rozporuplný názor. Na jednej strane sú super. Napríklad pre starších, vyjazdených cyklistov, ktorí už toľko na klasickom nevládzu. Prípadne ak beriete so sebou polovičku, ktorá je omnoho slabšia, e-bike ten rozdiel trochu zmaže a jazdu si tak viac užijete. No často na tieto elektrobicykle sadajú práve ľudia, ktorí nemajú skúsenosti s klasickým bicyklom a to je podľa mňa problém. Tvoria veľkú časť prípadov, ktoré v teréne potrebovali pomôcť. Preceňujú seba alebo alebo výdrž batérie, nevedia sa na trati správať, no hlavne často neovládajú bicykel. Elektrika vám síce pomôže do kopca, no z neho vás vedú len vaše skúsenosti, zručnosti a kondička. “Elektrikárom” toto často chýba a v zjazdoch, na ktoré nie sú pripravení sú potom nebezpeční pre seba aj okolie. Asi by som to zhrnula tak, že elektrobicykle sú dobré, no než naň sadnete, naučte sa jazdiť. Alebo aspoň, a to sa už opakujem, začnite od ľahkých tratí. 

ŠKODA BIKE OPEN TOUR 2022

Seriál ŠKODA BIKE OPEN TOUR sa počas svojej existencie vypracoval na prestížne a najvýznamnejšie preteky pre MTB bajkerov z radov profesionálov, amatérov i hoby cyklistov na Slovensku. Viac informácií o podujatí nájdete na: www.sbot.sk